Zdravie a relax by nemali byť frázou
Úvodná foto: Tento záber, na ktorom sa do fotoobjektívu priamo pozerá magister Dušan Gdovin je ešte z obdobia zakrmovania zo dňa 15. januára 2017. „Vtedy bola zima ako remeň. Revír bol pokrytý snehom do výšky viac ako 30 cm a teplomer ukazoval 10 stupňov pod nulou. Týždeň predtým sa teploty v našom revíre, teda v Dudinciach, pohybovali ešte nižšie. Napríklad ráno 8. januára 2017 sa teplomer zastavil až na – 30, 3 stupňa pod nulou“ okomentoval fotografiu spomenutý pán Dušan Gdovin (prvý zľava), ktorý vypočul našu prosbu i želanie, aby sa foto stalo archívnym materiálom internetového portálu Región Hont.
Ešte sme toho o koronavíruse veľa nevedeli, keď sme sa s poznámkovým blokom Regiónu Hont, ale aj internetového magazínu wwww.sportlandia.sk zúčastnili rokovania Loveckého spolku Bába v Dudinciach. Prečo? V prvom rade preto, lebo nám na rokovaní dovolili byť. Jeho členovia. Začiatkom roka 2020, teda v čase kedy rokovali, mal spomenutý spolok 19 členov a 4 kandidátov.
Zaujalo nás, že Lovecký spolok Bába, ktorý má sídlo v Dudinciach, je napojený so svojou činnosťou na výkon štátnej správy z oblasti poľovnej zveri, ale aj lesa a prírody, prostredníctvom konkrétnych aktivít.
Vyše polroka predtým sme boli medzi tými istými členmi v teréne, kde realizovali jednu zo svojich dominantných zásad v činnosti – Čistý revír znamená mať čistú prírodu. Pre novinárskeho laika z oblasti poľovníctva to vyvolávalo počas debát s členmi spolku, pri čistení jednej územnej celistvosti z blízkych prírodných lokalít Kúpeľov Dudince a.s., aj snahu poľovníkov mať čistejšiu prírodu, a tým zároveň lepšiu kvalitu zveri v nej. Vtedy nám známy odborník v oblasti ochrany prírody, mimochodom tiež člen Loveckého spolku Bába, Ing. Milan Dezorzo okrem iného povedal:
„Páči sa mi snaha spoločnosti Bába získavať akceptáciu širokej odbornej i laickej verejnosti viacerými konkrétnymi výstupmi. Brigády pri zveľaďovaní prírody v revíre sú jednou z nich. Ale mne je sympatická aj spolupráca nášho spolku v iných oblastiach, nielen tá na úseku ochrany a zveľaďovania prírody. Uvádzať by sme mohli aj snahy sústavného vzdelávania sa či rozširovania odbornosti prostredníctvom skúseností mnohých ľudí, ktorých Bába združuje. Spomeniem trebárs oblasť vedy a výskumu v napojení na ovocinárstvo, lebo my, poľovníci v tomto kraji zvykneme so sebou nosiť stále v prírode aj nožík a rafiu, ako v slangu nazývame lyko na štepenie. O tom by mohol oveľa fundovanejšie hovoriť napríklad Ing. Jozef Stankovič. Príďte z médií medzi nás viackrát a dozviete sa, že aj s vednými oblasťami sa snažíme spolupracovať. Potom toto, o čom rozprávam, nebude iba vytváraním ilúzie cez ego prostriedkom oddeľovania sa od celku.“
Keď sme sa s touto, v podstate nie každodenne znejúcou myšlienkou vyslovenou lesníckym a poľovníckym odborníkom Ing. Milanom Dezorzom, v užších novinárskych kruhoch zaoberali, dopísali sme si neskôr do bloku: „Myseľ ľudí sa pobláznila, ak ego narástlo a prevzalo moc! Pre Lovecký spolok Bába v Dudinciach to nie je cesta k prosperite a zdravému spôsobu života.“
Uvádzame, že v tom čase ešte o koronavíruse nebolo na verejnosti počuť ani slovo. Potešilo nás, že ani v obsahu rokovania výročnej schôdze neboli stopy po sebadeštruktívnom správaní sa jednotlivcov v Bábe, a tak sme radi do poznámok zapisovali pozitíva – zdravá zver, preventívne kroky v oblasti jej prikrmovania, spolupráca s deťmi a rodinami v oblasti prehlbovania ochrany prírody i vlastnej zdravej výživy. Dokonca sme v tom čase sľúbili šéfovi Loveckého spolku Bába, Vladimírovi Brzovi, že o všetkom, čo medzi nimi zažívame a vnímame, dáme svetu na známosť prostredníctvom Regiónu Hont a internetového magazínu Športlandia.sk.
A tu je druhé – Prečo? Odpoveď nám priblížil svojou skúsenosťou i svojim postojom a vypovedaným názorom Mgr. Dušan Gdovin, tajomník spomínaného spolku:
„Nemyslíme si, že v našom spolku napriek sústavnému vzdelávaniu sa a nadobúdaným skúsenostiam prechytráčime zákonitosti prírody. Hľadáme a nachádzame cesty užitočného spájania sa s prírodou, jej prednosťami i ponukou. Aj zdravé produkty z prírody, medzi ktoré by malo patriť napríklad aj mäso z divej zveri, sa nesmie vytrácať z centra pozornosti kvality našich spoločných životov. Chémia či farmaceutiká nenahradia všetko a vždy. Vieme, prečo štepíme do divých pníčkov šľachtené a pre tento región typické ovocné či iné dreviny, prečo zastrešujeme silá s obsahom prírodou ponúkanej a chémiou nepoškodenej potravy pre našu zver, prečo pokračujeme vo výsadbe nových stromčekov. Prečo dbáme na disciplínu vlastnú, v ktorej máme na zreteli aj samofinancovanie našich činností a prečo tak dôsledne dbáme na bezozvyškovom plnení plánu chovu a lovu zveri v našom poľovníckom revíre. Mám na mysli divú zver vysokú, diviačiu a srnčiu, ale aj jej iné druhy.“
Už z napísaného je zrejmé, že sme medzi tými zaujímavými a iniciatívnymi ľuďmi neboli prvý raz. Našej pozornosti neuniklo, ako za riadneho člena Loveckého spolku Bába prijímali napríklad čakateľa Denisa Brzu, ktorého sme poznali z jeho aktívnych hokejových aktivít ešte v juniorskom hokejovom celku Nových Zámkov. Dlhšie vleklé zranenie ho vyradilo, verme, že iba na čas, z aktívneho hokeja. Nikdy ho však nič nevyradí z nefalšovaného vzťahu k hodnotám prírody, jej bohatstva i ponuky pre naše zdravé životy. Potvrdil to i slovami na spomínanom hodnotení poľovníckeho roka 2019 a schvaľovaní úloh na rok 2020 keď povedal: „Ďakujem vám, že ste mi dali svoj hlas, aby som sa mohol stať platným členom Loveckého spolku Bába. Verím, že reč môjho srdca pre jej ponuku a potreby zostane verná.“ Jeden zo skúsených poľovníkov na tieto slová tichšie, ale pozoruhodne zareagoval takto: „Príroda nikdy nezradila a verím, ani nezradí srdce tvojho deda Ing. Dana Pekára, ktoré ju miluje. Hovorí sa, že gény z dedovizne zostávajú, tak pamätaj na odkaz..“
Dosť príkladov i dôkazov, že sme všetci súčasťou všetkého. Aj dnešného koronavírusu, lebo všetko je jeden systém. Od bunky v tele až po planétu Zem a vesmír. Na rozdiel od tých v Loveckom spolku Bába, si mnohí iní mysleli a možno ešte do dnes myslia, že svojím sebadeštruktívnym správaním s vychytralým využívaním a zdôrazňovaním vlastného ega dobehnú zákonitosti prírody.
Omyl! Stačí jeden skoro obyčajný vírus a my sa dostávame takmer do vojnového stavu. Čo nám tým vírusom chce príroda povedať? Nie náhodou aj to, že nie je schôdza ako schôdza a nie je chôdza ako chôdza?
„Prebuďme sa!“ Napísal nedávno MUDr. Ján Vojáček pre čitateľov na svoj blog. „Všetko bude bolieť ako v prevencii,“ skonštatoval. Máme naporúdzi množstvá príkladov, že prevenciu, trebárs na škodlivých sociálno-patologických javoch, ale ani užívaním zdravej stravy, ba ani k iným škodlivinám systémy neriešia. Sme domýšľaví, chamtiví, hašteriví. Stačí tak málo, aby sme boli v každej sekunde odhaľovaní vlastným zrkadlom, ktoré si neradi nastavujeme, ale druhým vykrikujeme, akí sú zlí.
„Pokiaľ chce lekár skutočne vyliečiť, mal by pochopiť príbeh človeka, ktorý za ním prichádza. Mal by mať vedomosti o komplexnom fungovaní ľudského organizmu, mal by disponovať nástrojmi k identifikácii skrytých príčin porúch fyziologickej rovnováhy a sám by mal byť v rovnováhe,“ tvrdí MUDr. Ján Vojáček.
Dodávame, podobne by to malo fungovať aj v politike. Od tej vrcholovej, cez regionálnu, až po tú na miestnej úrovni.
Foto: internetový portál MUDr. Jána Vojáčka
A sme pri treťom. Prečo? Lebo nás vlastná pravda o sebe bolí. Až keď sa objaví na svete rakovina našich životov, snažíme sa v súvislostiach chápať, ako a čím sme vlastne ohrození. Atmosféra spomínaného rokovania Loveckého spolku Bába bola pre nás fascinujúca. Zaoberali sa tam už dávno pred koronavírusom sebaregulačnými mechanizmami vlastného fungovania ako celku.
Ako sa my staráme o naše organizmy a mechanizmy nášho života v jeho súvislostiach s inými aktivitami počas nášho žitia? Začnime napríklad publicistikou, ktorou všetko, čo prežívame alebo sme prežili, približujeme všetkým pokoleniam. Ide o publicistiku a prístupy k životu na Zemi a v spojitosti s vesmírom zdravú?
Moja osobná, polstoročná novinárska skúsenosť ma núti napísať – vôbec nie! Ale to je už ďalšia dôležitá téma. Ani štúdium masmediálnej komunikácie také problémy nerieši. Aké životy žijeme?! Nie náhodou si zvykne publicista pomáhať skúsenosťami iných. Nie náhodou sme si dovolili použiť v tomto príspevku citácie a niektoré myšlienky MUDr. Jána Vojáčka. Aj on si totiž zvykne klásť otázky: Prečo? Prečo? Prečo?
„Pokiaľ sa ako človek a vlastne aj ako lekár s nadhľadom pozriem vôkol seba, tak si hovorím: Prečo? Prečo? Prečo?...v dobe technologického rozmachu, v dobe vzniku umelej inteligencie musia ľudia stále trpieť a mať chronické nemoci?“ – pre použitie takého jeho citátu sme sa rozhodli v závere tohto príspevku. Domnievame sa, vhodná príležitosť na zamyslenie. Pre vás, ktorí ste tento príspevok prečítali, ale i pre nás, ktorí sa stále nehanbíme napriek pokročilému veku učiť od múdrejších. Nie je hanbou nevedieť, hanbou je neučiť sa a nepýtať sa. Veľkým hriechom zostane neobklopovať sa múdrymi tohto sveta!
