Vitajte v regióne Hont info@regionhont.sk

Potulky históriou

DOBA KAMENNÁ

Región bol osídlený už v tomto období početnejšie však až v mladšej dobe kamennej – neolite (5000-3200 pred n. l.) keď nastali podstatné zmeny vo vývoji človeka. Najstaršie neolitické osídlenie na našom území predstavuje kultúra s lineárnou keramikou.


DOBA BRONZOVÁ

Územie Hontu bolo svojimi bohatými ložiskami medenej rudy v Štiavnických vrchoch dobrou surovinou základňou. Otvorené roľnícke osady boli zistené v obci Sebechleby. Sídliská ľudu lužickej kultúry sa nachádzajú na terasách rieky Štiavnice a Krupinice (Anton, Prenčov) alebo na návršiach (Lišov, Ladzany) alebo aj vo vysoko položených polohách (Ilija-Sitno, Banská Štiavnica).


DOBA HALŠTATSKÁ A LATÉNSKA

Doba halštatská nazývaná aj staršia železná (asi 700-500 pred n.l.) sa otvára nová kapitola pravekých dejín. Keltská expanzia sa výrazne dotkla územia Slovenska kde obsadili hlavne úrodné pôdy Hontu. Uvedený smer vývoja dokumentujú nálezy z pohrebiska lužickej kultúry v Domaníkoch, Prenčove a Lišove. Kelti priniesli rozvinutú remeselnícku výrobu. 


DOBA RÍMSKA 

Roku 9 pred n. l. obsadili rímske légie celé územie pravého brehu Dunaja a asi roku 6 n. l. po prvý raz vstúpili na územie Slovenska. Rímsky vojaci začali stavať opevnené tábory a stanice rôzneho rozsahu tzv. Limes Romanus. Pozostatky rímskej ríše sa našli v Dudinciach.

DOBA SLOVANSKÁ 

Koncom 7. a začiatkom 8. storočia prebiehal kultúrno-historický vývoj na území Hontu. Stavali opevnené hradiská a slovanské sídliská v oblasti Štiavnicných vrchov (Sitno). Koncom 9. storočia sa objavujú na hraniciach veľkomoravského štátu staromaďarské kmene, ktoré etapovite obsadzovali územie Slovenska. V priebehu 11. storočia bolo celé územie Hontu i severná časť postupne začleňované do uhorského štátu. 

V rámci budovania hradskej správy v 11. storočí vznikla Hontianska stolica v novovzniknutom Uhorskom štáte odtrhnutím od Novohradskej stolice. Veľmož Hunt - Poznaň najväčším panovníkom a a stal sa tak prvým županom na rozsiahlom území Hontianskej stolice. Prírodné podmienky určovali ráz Hontianskej stolice severná časť bola vďaka náleziskám drahých kovov známa ako banícka oblasť a južná časť mala výlučne poľnohospodársky charakter.

        O živote feudálneho poddaného ľudu je veľmi málo písomných prameňov. Hospodársky život ovplyvnili nemecký kolonisti – baníci. Po Tatárkych vpádoch (1241-4243) však musel Belo IV. povolať na Slovensko ďalších nemeckých kolonistov nakoľko tatári úplne vyplienili banské dediny. Bitka pri Moháči 1526 otvorila cestu Turkom do Uhorska, čo malo katastrofálne následky pre celú Hontiansku stolicu. Začiatkom 16. storočia už väčšinu obcí zdaňovali Turci.

        Osmanská moc v Hontianskej stolici skončila po cisárskej ofenzíve v rokoch 1683-1686. 17. storočia bola Hontianska stolica okrem tureckého ohrozovania poznačená aj udalosťami stavovských povstaní, ako aj reformačnými a protireformačnými hnutiami. Až Szatmársky mier z roku 1711, ktorý uzavrel rad protihabsburských stavovských povstaní. Spustošená Hontianska stolica po Tureckých vpádoch, povstaniami, neúspešnými reformáciami a vnútornými vojnami vyústila útekom poddaných susednej Novohradskej stolice. Šľachta zvýšila robotné, naturálne ale aj peňažné nároky na poddaných. To ešte viac ochromilo poddanský ľud ale štát si začal uvedomovať, že poddaného potrebuje ako kontribuenta, vojaka, poľnohospodára, výrobcu. Radikálnym zásahom bolo vymedzenie vzájomných práv medzi poddaným a zemepánom. 

        Po Tereziánskej urbárskej regulácii Márie Terézie sa existenčné podmienky poddaných relatívne zlepšili. Zavádzanie urbáru narazilo na mimoriadne ostrý odpor šľachty. Koncom 18. storočia sa Viedenský dvor rozhodol zvýšiť poľnohospodársku výrobu. Hontianska stolica bola veľmi produktívna v pestovaní ovsa, zemiakov, hrozna, ovocinárstve, v chove včiel, oviec a poľovníctve Štiavnické vrchy boli plné zveriny a preto bol postavený v roku 1630 kaštieľ v Antole (Svätý Anton).

        V tomto pokračoval aj rod Coburgovcov, ktorí založili v Antole v roku 1875 prvú bažantnicu. Revolučné roky boli zavŕšené podpísaním tzv. marcových zákonov, ktoré okrem iných vecí zrušili poddanstvo. V druhej polovici 19. storočia upadlo baníctvo v Honte. Malo dve hlavné príčiny vonkajšou bol úpadok ceny zlata a striebra na trhu a vnútornou vyčerpanosť rudných žíl. Rozvíjalo sa poľnohospodárstvo, klčovali sa lesy kvôli ornej pôde. Prekvitalo pestovanie vinnej révy (Sebechleby a okolie) a ovocinárstvo (Štiavnické vrchy).

Začiatkom 20. storočia nastáva v Hontianskej stolici ďalšia administratívno-správna zmena rozpadom Rakúsko-Uhorska. 28.10.1918 vzniká Československá republika (ČSR). Problémy okolo vymedzenia južnej hranice Slovenska a Maďarskej republiky sa skončili až 4.6.1920 podpísaním Trianonskej zmluvy. Po vzniku ČSR bola v Hontianskej stolici chudoba a začiatkom hospodárskej krízy začalo masové vysťahovalectvo do za prácou do zahraničia. Po prekonaní hospodárskej krízy sa situácia ako v priemysle tak aj v poľnohospodárstve čiastočne konsolidovala. Avšak októbri 1938 dochádza k vážnej politickej udalosti k moci v ČSR sa dostala strana HSĽS a zakázala činnosť komunistickej strany. Po začiatku 2. svetovej vojny začala v banskoštiavnických horách schádzať partizánska jednotka neskôr dostala názor Sitno. Od začiatku roku 1944 sa po celom území Hontu vytvárali revolučné národné výbory. Po zatlačení povstania do hôr a obsadení hontianskych obcí fašistickými vojskami poskytovali desiatky hontianskych obcí partizánom materiálnu pomoc a pôsobili ako spojky (Sebechleby). V prvej polovici decembra 1944 vojská 2. ukrajinského frontu začali postupne oslobodzovať južnú časť Hontu. Oslobodzovacie boje v Honte trvali takmer 3 mesiace.

        Po oslobodení zostáva Hont svojou väčšou časťou zaostalou agrárnou oblasťou Slovenska. K moci s dostala komunistická strana, začala pôdu rozdeľovať medzi roľníkov Hontu. V máji 1949 bolo potrebné zmeniť poľnohospodársku malovýrobu na veľkovýrobu a začali vznikať prvé strojové družstvá a v nasledujúcich rokoch sa zmenili na Jednotné roľnícke družstvá (JRD). V 60. rokoch sa začali JRD vo viacerých oblastiach združovať do väčších agrocelkov

        Týmito zmenami sa neporovnateľne zmenil život na hontianskej dedine. Vytvoril vzťahy medzi ľuďmi a zvýšila sa ich životná úroveň, vystavali mnohé sociálne, zdravotné a obchodné zariadenia. Kedysi zaostalé dediny sa občianskou vybavenosťou priblížili k mestám. V mestách začali vznikať podniky a firmy, budovali sa stovky moderných bytov. Zvýšil sa počet ponúkaných služieb, vznikli kultúrne a osvetové strediská. V Dudinciach sa v rokoch 1970 – 1978 vystavali moderné kúpeľné domy Rubín a Smaragd so spoločnou balneoterapiou Krištáľ a tým sa Dudince zaslúžili k tomu aby sa v roku 1983 stali kúpeľným mestom.

Všetky tieto pomery v Honte sú výsledkom usilovnej práce robotníkov a roľníkov, ktorí pod vedením KSČ svojimi činmi chcú zabezpečiť i pre ďalšie generácie spokojný mierový život.