Vitajte v regióne Hont info@regionhont.sk

Banská Štiavnica

Historické mesto s výrazne multikultúrnou minulosťou je známe najmä ťažbou kovov, významnou banskou legislatívou, samosprávou a akademickou tradíciou. Mesto je centrom chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy vyhlásenej 22.septembra 1979 na rozlohe 77 630 ha. Centrálna časť mesta je od roku 1950 Mestská pamiatková rezervácia a od roku 1993 je mesto Banská Štiavnica s okolím zapísané do zoznamu Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. V meste pramení rieka Štiavnica, ktorej takmer celý tok sa na území mesta v súčasnosti nachádza v podzemí, na povrch sa dostáva až v dolnej časti mesta. 

Osídlenie Banskej Štiavnice siaha až do neolitu. Z ďalšieho obdobia je významné sídlisko z mladšej doby železnej a z doby poveľkomoravskej a hradisko na Glanzenbergu z 10. – 11. storočia. Z roku 1217 je prvý písomný dôkaz o ťažbe striebra na území mesta, v roku 1238 dostalo mesto mestské privilégiá a z roku 1275 pochádza prvá listina opatrená mestskou pečaťou. Z 13. storočia pochádza opevnenie, banské nástroje a mestský erb, ktorý je najstaršie zachovaným erbom na Slovensku. Pečať Banskej Štiavnice z roku 1275 je najstaršie zachovanou mestskou pečaťou a druhou najstaršou pečaťou vôbec v bývalom Uhorsku a najstaršie zachovanou pečaťou v Európe, ktorá obsahuje banské znaky – kladivko a želiezko. Hlavným zdrojom bohatstva mesta bolo baníctvo. Život mesta od druhej polovice 16. storočia do začiatku 18. storočia nepriaznivo ovplyvňovalo turecké nebezpečenstvo a stavovské povstania. V roku 1541 sa začalo s opevňovaním mesta. I keď sa Turci nikdy do mesta nedostali, často plienili jeho okolie. Mesto udržiavalo vojenskú posádku a stálu spravodajskú službu, ktorá hlásila všetky pohyby tureckých vojenských skupín. V 18. storočí patrila Banská Štiavnica k technicky najlepšie vybaveným banským centrám na svete. V roku 1782 mala Banská Štiavnica 23 192 obyvateľov a bola po Bratislave a Debrecíne tretím najväčším mestom v Uhorsku. V roku 1735 bola v Banskej Štiavnici založená prvá banská škola v Uhorsku. V roku 1763 vznikla v meste Vysoká banská škola, ktorá bola v roku 1770 premenovaná na akadémiu a tá bola prvá banská škola v Európe a najstaršia technická škola na svete. Koncom 18. storočia bola Štiavnica s poddanskými dedinami s viac ako 20 000 obyvateľmi druhým najväčším sídlom na Slovensku tesne za Bratislavou. V roku 1873 bola sprevádzkovaná úzkorozchodná železnica z Hronskej Dúbravy ako prvá úzkorozchodná nekonská/parná železnica vo vtedajšom Uhorsku, ktorá je v súčasnosti známa ako Trať mládeže.  

Banská Štiavnica je mestská pamiatková rezervácia s 360 objektmi umelecko - historických pamiatok. Jednou z najvýznamnejších pamätihodností mesta je Starý Zámok, ktorý vznikol v rokoch 1546 – 1559 prestavbou bývalého farského románskeho kostola z 1. polovice 13. storočia, neskôr bol prestavaný v 15. storočí v gotickom slohu na halový kostol a za renesancie pretvorený na pevnosť. Sídli tu expozícia o najstarších dejinách regiónu. V sakristii sú vystavené kópie obrazov z oltára tajomného Majstra M.S. Veža ponúka efektný výhľad a ukážky historických hodinových strojov. Štiavnická kalvária z roku 1751 s dvoma kostolmi patrí medzi najkrajšie barokové kalvárie Európy. Stojí na kopci Scharfenberg. vidno ju zo všetkých strán a poskytuje celkový výhľad na štiavnickú kalderu. Je nevšedná počtom zastavení a príbehom, ktorý rozpráva. Budova Nového zámku (Panenský hrad) z roku 1571 v renesančnom slohu je jednou z architektonických ikon mesta. Jeho silueta je v Európe jedinečná, pripomína raketu. Nachádza sa v nej expozícia protitureckých bojov s unikátnymi ukážkami zbraní. Klopačka z roku 1681 je dvojposchodová vežovitá renesančno-baroková stavba zo šindľovou strechou ukončenou drobnou vežičkou so zvukovými otvormi. Kedysi budila baníkov a v 18.storočí slúžila ako väzenie. Hlavné námestie sa sformovalo začiatkom 16. storočia a tvorí jadro mesta. Významnú úlohu pri jeho formovaní zohrali budova radnice a kostol sv. Kataríny. Po stranách námestia sú honosné paláce, ktoré patrili bohatým mešťanom a banským podnikateľom. Dominantou námestia je morový stĺp so súsoším Svätej Trojice. Postavený bol na znak vďaky za ústup morovej epidémie v rokoch 1710 – 1711. Pôvodný jednoduchý morový stĺp bol neskôr, v r. 1759 – 1764 prestavaný podľa návrhu sochára Dionýza Stanettiho. V centre mesta sa nachádza aj neskorogotický kostol sv. Kataríny, ktorý patrí medzi najkrajšie kostoly v Banskej Štiavnici. Hovorí sa mu “slovenský”, pretože už od roku 1658 sa v ňom kázalo po slovensky. Bol postavený v rokoch 1488-1491 a do roku 1500 sa pracovalo na jeho vnútornej výzdobe. V roku 1776 bola ku kostolu pristavaná kaplnka sv. Jána Nepomuckého. Hneď vedľa je radnica s jej vysokou vežou, ktorú vidieť už od ďaleka. Pôvodne prízemný gotický dom zo 14. storočia, bol v roku 1488 prestavaný na poschodovú budovu. V interiéri radnice sa nachádza stropná baroková freska predstavujúca spravodlivosť. V suterénnych priestoroch radnice bola mestská väznica. Kammerhof je najväčším stavebným komplexom na území historického mesta a bol vybudovaný v polovici 16. storočia prestavbou viacerých meštianskych domov. Vznikol tak impozantný objekt, na ktorom môžeme pozorovať prvky všetkých stavebných slohov. Od druhej polovice 16. storočia slúžil ako sídlo banskej komory a hlavného komorsko-grófskeho úradu, ktorý spravoval bane, huty a mincovne na území dnešného stredného Slovenska. Je sídlom expozície, ktorá mapuje históriu baníctva v Štiavnických vrchoch, ale aj na území Slovenska. Kostol Nanebovzatia Panny Márie, nazývaný aj nemecký či farský, je najstarším dodnes zachovaným kostolom mesta. Postavený bol okolo roku 1222 aj s kláštorom. Farský kostol, vtedy ešte kostol sv. Mikuláša, bol románskou trojloďovou bazilikou s priečnou loďou. Evanjelický kostol je významnou architektonickou pamiatkou na začiatky náboženskej slobody. Jeho vybudovanie umožnil Tolerančný patent Jozefa II z roku 1781. Piargska brána je jedinou dodnes zachovanou bránou z bývalého mestského opevnenia navrhnutého talianskym inžinierom Ferraboscom. Postavená v roku 1554 spolu s Novým zámkom chránila cestu do Banskej Štiavnice od Pukanca a bývalej Vindšachty. Pôvodné mestské opevnenie pozostávalo z dvojnásobného venca opevnenia, ktorý bol vytvorený pospájaním obvodových murív jednotlivých domov. Hlavné komunikácie boli uzavreté piatimi bránami – Svätoantonská, Belianska, Cilingerská, brány pri Kammerhofe a Piargska brána. Centrum mesta lemuje množstvo zachovalých meštiackych domov, ktoré sú kultúrnymi pamiatkami. Okrem týchto zaujímavostí má Banská Štiavnica ešte veľké množstvo iných pamätihodností. V chotári je množstvo umelých jazier – tajchov, vybudovaných zväčša v 18. storočí pre banské ciele. Dnes niektoré slúžia na rekreačné účely. V Kysihýbli je lesné arborétum založené v roku 1900, kde je chránená študijná plocha o rozlohe 7,06 ha so zameraním vyskúšať vhodnosť cudzokrajných drevín pre naše lesné hospodárstvo. V areáli priemyselnej školy lesníckej je na ploche 3,55 ha dendrobotanická záhrada založená v roku 1838 pre pedagogické a študijné účely. V tzv. spodnej záhrade rastie najväčšia cezmína na Slovensku, v hornej libanonský céder, jediný na našom území a sekvoja z roku 1877. V oboch záhradách je dnes asi 160 druhov cudzokrajných drevín. 

Obec Banská Štiavnica
Adresa 969 24, Banská Štiavnica
Tel.: +421 45 694 96 40
E-mail msu@banskastiavnica.sk
WWW: www.banskastiavnica.sk
Rozloha 46,74 km²
Počet obyvateľov 10 228
Prvá písomná zmienka 1156