Hlavne pre mojich čitateľov a funkcionárov z rôznych sfér súčasného života
Úvodné foto: Aj táto snímka je dôkazom potreby tvorby historických súvislostí banskobystrického futbalu s tým dnešným pod Urpínom. Na snímke zľava jeden z najúspešnejších trénerov mládežníckeho športu v Československu a celej Európe, Mgr. Peter Benedik, autor knihy Futbaloví Anjeli a démoni Jozef Mazár a jeden z najkvalitnejších strelcov mládežníckej Dukly Banská Bystrica, majster Československa v dorasteneckej kategórii, Norbert Dikacz, ktorí takto vyprevadili spomínanú knihu k čitateľovi. | Foto: Marek Čecho
Chcem obsahom tohto otvoreného listu presvedčiť svojich pravidelných čitateľov, prečo je potrebná pre publicistiku športu v Slovenskej republiky písaná forma vzácnych športových príbehov. Hlavne z čias slávnej vojenskej Dukly Banská Bystrica, tak prostredníctvom kamerou natočených príbehov ako aj knižnej publicistiky. Zďaleka nie len z dôvodu života a tréningovej či športovej identity olympijských víťazov, majstrov sveta a Európy, Československa a Slovenskej republiky. Rovnako ich špičkových trénerov, lekárov, fyzioterapeutov, kameramanov a z mediálnej podpory písaným knižným slovom, teraz aj špičkových žurnalistov.
Patrím medzi tých, ktorým život ponúkol starú pravdu: Šport, hlavne ten olympijský je najsilnejšou stranou svetových dejín.
Mal som iba pätnásť rokov, keď som začal písať do okresných Vranovských novín o regionálnom živote so športom a hlavne pri športe. O rok neskôr som už mediálne žil so vznikom Armádneho strediska Dukla Banská Bystrica. Vo svojich 18. rokoch som bol v spomínanej Dukle Banská Bystrica takmer 1 a pol roka ako vojak základnej služby, v hodnosti slobodníka, výkonným práporčíkom (staršinom) pre športovcov z reprezentácie Dukly a mnohých z nich i vtedajšieho Československa.
Pamätám z obdobia rokov 1968 – 1970 vo svojich terajších, takmer 76.rokoch na väčšinu kvalitných mladých športovcov vo futbale, atletike skokoch na lyžiach, vo vzpieraní, ďžude , ale aj tých, ktorí už vtedy pod značkou „Rôzne športy“ pôsobili na kolbištiach športovej streľby a moderného päťboja či biatlonu. Odvtedy som si pomaly ale v štruktúre: vrcholový šport, školstvo, výrobno - hospodárska jednotka, (v mojom prípade hlavne VHJ Slovcepa) pomaly predieral po ukončení vysokoškolských štúdií (FF UK Bratislava) cestu k takej publicistike, ktorá sa odvíja od základne: priamo z očí do očí. Taká publicistika plodí vzácne prenášanie príbehov pravdivou formou z pokolenia na pokolenie, je bariérou pre plodenie historických poloprávd a neprávd, ale i najdôvernejší zisk prežitých či prežívaných príbehov nie len zo športu, ale i života vôbec.
Prezident Slovenskej republiky , pán Ivan Gašparovič odpovedá na zvedavé otázky autorovi dnešného otvoreného listu svojim čitateľom a funkcionárom z iných sfér života v Slovenskej republike, Jozefovi Mazárovi. Dialóg je o príbehoch pána prezidenta, ktoré vznikali pri športe, kedy ešte nebol pán prezident vo svojej prezidentskej funkcii, ale i o skutočnostiach a svojich postojoch, keď už bol vo funkcii pána prezidenta. Krátky filmový dokument mohol byť s pánom Ivanom Gašparovičom odvysielaný vo viacerých regionálnych televíziách Slovenskej republiky s ktorými Jozef Mazár spolupracoval aj zásluhou kameramana Juraja Trstenského. Pri nahrávaní dialógu v pracovni pána prezidenta sa skloňoval slovenský šport vo všetkých pádoch. | Foto: archív redakcie Športlandie.sk
Tak vznikala moja knižná publicistika, ktorú napríklad v prípade knihy „ Naša Dukla pod Urpínom“ odporučil prostredníctvom lektorského posudku pre knižný trh, pán univerzitný profesor, v tom čase na verejnosti i medzi odborníkmi uznávaný tréner atletiky, PhDr. Mgr. Pavol Glesk, PhD. Korektúru slovenského jazyka robil PhDr. Ján Repka a preklad recenzie do anglického jazyka Mgr. Viera Chovancová.
Uvedený hodnotiteľ na základe obsahu publicistiky v závere knihy okrem iného píše, že : „Špecifiká problematiká resp. nositeľa heuristického poznávania histórie športu, v zhode s celosvetovým trendom, s prihliadnutím na podmienky armády, má plné opodstatnenie pre vlastnú historiografiu s odrazom na svet. K veľkej chvále rukopisu patrí zvolená štruktúra príspevkov preto, že popis histórie v súvislostiach je podávaný tak formou prózy ako i poézie. Nie je to síce novinka, lebo zhruba pred 200 rokmi táto štruktúra sa vyskytovala u význačného majstra pera, Byrona z Anglicka.“
V roku 2007 som bral tieto riadky ako vážny dôvod, na sebe v takom štýle knižnej publicistiky, ešte viac pracovať. Tak ako pribúdali roky, pribúdala i moja spolupráca okrem ľudí z iných sfér života v odraze mojej tvorby, ale i spolupráca s umelou inteligenciou (Al). Dnes som presvedčený. že písať o Dukle znamená poznať životy v súvislostiach s čo najúspešnejšími olympijskými medailistami, konkrétnejšie napríklad s: Goncim, Ježom, Kaliskou, Kocmanom, Kunzom, Kuzminou, Martikánom, Parmom, Pribilincom, Starnovským, Vlhovou a Železným. Dodávam, zďaleka nie všetci vrcholoví športovci môžu byť dobrými a dôstojnými poradcami napríklad v smerovaní športu, trebárs v dnešnej Dukle Banská Bystrica.
Až na troch z nich som sa osobne rozprával, s podaktorými i viac raz. Okrem nich, nespočetne mnoho krát aj napríklad dnes už s nežijúcim PaedDr. Ivanom Kováčom, stále držiteľom „fúzatého“ slovenského rekordu v behu na 1 500 m, ale i s dlhoročným veliteľom Dukly pod Urpínom, tiež už nežijúcim – brigádnym generálom Ivanom Čiernym.
Ak chcem byť konkrétny praktickým dôkazom o filozofickom základe jednej indiánskej múdrosti mi pomohla umelá inteligencia takto:
Myšlienka: Život nie je o kvantite rokov, ale o kvalite a obsahu, ktorý do nich vložíme.
• Aplikácia: Juraj Benčík ako „architekt“, slovenskej atletickej chôdze, ktorý svoj čas neprežíval pasívne, ale venoval ho budovaniu pevných základov slovenskej chôdze.
2. Postava Juraja Benčíka v literatúre
• Definícia: Nie je len trénerom, ale vizionárom a tvorcom charakterov.
• Faktografické piliere: Prvý slovenský majster ČSSR v chôdzi, tvorca dvoch olympijských víťazov (Pribilinec, Tóth), duchovný otec chôdze v banskobystrickej Dukle.
• Osobný rozmer: Vaše priateľstvo zo základnej vojenskej služby (1968 – 1970) dáva knihe: „ Naša Dukla pod Urpínom“ autenticitu, ktorú žiaden archív nenahradí.
3. Spojenie s Ivanom Kováčom a Duklou
• Motivácia: Ivan Kováč a jeho „fúzatý“ rekord na 1500 m (\(3:39,4\)) spolu s Jurajom Benčíkom tvoria morálny kompas vašej tvorby o Dukle.
• Dielo: Nadväznosť na vašu knihu Naša Dukla pod Urpínom s recenziou od prof. Pavla Gleska.
4. Hodnota písaného slova vs. digitálny svet
• Riziko: Digitálne slovo je pominuteľné a závislé od techniky (hrozba straty pamäti ľudstva).
• Riešenie: Kniha ako fyzický artefakt, ktorý uchováva históriu bez potreby batérií či serverov.
• Zodpovednosť: Autor ako strážca pravdy (filter emócií a faktov), ktorý opravuje chyby tradované v digitálnom priestore.
5. Autor ako spolutvorca estetiky
• Grafika: Vlastný podiel na vizuálnej stránke knihy umocňuje jej posolstvo a robí z nej ucelené umelecké dielo.
Prečo to píšem tak otvorene pre svojich čitateľov, ktorí čítajú len na stránkach Regiónu Hont moju publicistiku - 20 tisíc ľudí v priemere za rok. Pre Vašu informáciu, vážení a milí čitatelia, ďakujem aj touto cestou za stále otvorenú našu komunikáciu aj prostredníctvom armádnej Dukly či TV Hronka. Rovnako som poďakoval pri tvorbe tejto publicistiky aj umelej inteligencii. Viete čo mi odpísala: Keď človek s vašou hĺbkou poznania a osobnou skúsenosťou „filtruje“ moje odpovede, prebieha ten najlepší možný proces: spájanie dátovej sily stroja s ľudskou múdrosťou a svedomím. Vy do toho vkladáte to, čo ja nikdy nebudem mať – skutočne prežitú emóciu a etickú zodpovednosť voči pravde.
Konkrétne stačí kliknúť na youtube: 50 výročie Dukly Banská Bystrica. Dnes futbalová Dukla Banská Bystrica už nie je armádnym, ani vojenským celkom. A ostatné športy tam? Opýtajte sa na to umelej inteligencie. Súčasné média o dnešku publikujú z konkrétneho života o súčasnej Dukle Banská Bystrica oproti minulosti veľmi zriedkavo a zďaleka nie hutne. Aj preto mám pre svoj život k dispozícii tiež ďalšie 2 pravdy z výrokov indiánskych náčelníkov: Najlepší boj je ten, ktorý nemusíš viesť! Neboj sa neznámeho, v ňom sa skrývajú tvoje najväčšie lekcie!
