Aj na futbalovú minulosť sa dá pozerať rôznorodo
Úvodné foto: Všetci traja sa usmievajú, dobre sa bavia. Zľava do prava Ing. Jaroslav Šiška, jediný zástupca SR v IFFHS, historik a štatistik Dukly Banská Bystrica a tiež slovenského futbalu a reprezentačného hokeja. PhDr. Jozef Ivan, desaťročia približujúci prostredníctvom mikrofónu, ale aj písaným slovom históriu i súčasnosť slovenského a svetového športu. Ing. architekt Jozef Frtús, autor vzácnej knihy: Kariportréty zaujímavých osobností Banskej Bystrici, autor a spoluautor viacerých kníh, rovnako laureát viacerých ocenení. A viete na čom sa zabávajú v tomto momente, pri vyprevádzaní knihy: Futbaloví anjeli a démoni k čitateľom ? Na výroku autora tejto knihy i tohto publicistického zamyslenia o minulosti, teda aj o histórii, lebo vyriekol: „O našu lepšiu budúcnosť sa starajú politici, o lepšiu minulosť historici a o lepšiu prítomnosť novinári. Kto, ale urobil také rozdelenie, nevieme“... | Foto: Ján Miškovič
Ak sa verejne skloňuje futbalová história, možno patríte medzi tú skupinu ľudí, ktorá zvyknete povedať: „Na čo by som mal poznať futbalovú minulosť? Mňa zaujíma súčasnosť a budúcnosť, aj v tejto oblasti života!“ Sú aj takí, ktorí dokonca tvrdia, že minulosť, ani z pohľadu futbalu, dnes nemá žiadnu moc. K čomu je pre nás dobrá a potrebná?“ Alebo ešte konkrétnejšie: Napríklad Oscar Wilde írsky spisovateľ a básnik je známy aj výrokom: „Neničte si prítomnosť zničenou minulosťou.“..
Pre objektívnosť sa patrí odpovedať aj skupinou iných ľudí.
Trebárs vo svete filozofie i života múdrych, známy Konfucius, čínsky učiteľ, editor, politik a filozof povedal: „Študuj minulosť, keby si chcel predpovedať budúcnosť.“ Dovolíme si uviesť aj názor človeka, ktorý bol známy zo svojej činnosti v živote, už počas toho nášho, z čias existencie futbalovej Dukly Praha. John Fitzgerald Kennedy, americký politik, 35. prezident Spojených štátov 1917 - 1963 sa dal počuť aj takým výrokom: „Ten, kto zabúda na svoju minulosť, nemá ani budúcnosť.“
Len pre doplnenie pohľadov na futbal armádnej pražskej Dukly: vďaka výsledkom tej pražskej na v tom čase, za prezidentovania J. F. Kenedyho, Dukla zvíťazila vo finále Amerického pohára nad vtedy najkvalitnejším klubovým mužstvom sveta, brazílskym : FC Santos, so slávnym Pelém v svojej zostave. Dukla Praha mala v tom období tiež svojho Pelého, zásluhou futbalovej osobnosti Rudolfa Kučeru. V Amerike, na spomínanom turnaji, dostal od tamojších fanúšikov, tento hráčsky futbalový virtuóz, názov na základe svojej farby pleti i vďaka svojim výkonom - biely Pelé“!
Alebo, z inej strany futbalovej mince. Na VII. trénerskom kurze špičkových futbalových odborníkov sveta, kde okrem iných vystúpili so svojimi skúsenosťami a pohľadmi na futbal v tom čase aj československí odborníci Dr. Václav Jíra, doc. Dr. Jozef Vengloš, ale aj ďalší z iných končín sveta..
Zaujímavý názor tam povedal napríklad vtedajší tréner slávneho Ajaxu Amsterdam, Stefan Kovacs vo svojej prednáške: „Budúcnosť patrí vo futbale testom techniky. V nich sa spájajú špecifické prvky telesnej prípravy a individuálnych schopností hráčov. V technike hry je veľké množstvo variant. Testy by mali byť vytvárané a vyskúšané najznámejšími, najkvalitnejšími hráčmi klubovej sféry, mohla by sa budovať a mala by sa aj tu budovať taká história, lebo tým by mohli byť používané všeobecne a ak by bolo testovanie takto zavedené, mohlo by viesť k lepšiemu pochopeniu technickej úrovne už u detí. Viedlo by to k zlepšeniu výberu skutočných talentov pre futbal, ale tak i k lepšiemu vývoju vybraných talentov. V prepájaní na média, by táto oblasť poslúžila k veľmi praktickej motivácii pre túto krásnu hru.“
Uvádzame to na stránky Regiónu Hont aj preto, lebo v podaktorých futbalových kluboch na vidieku tápeme, v približovaní vlastnej histórie futbalu, v mnohých prípadoch. Nie len z futbalovej kvality samotnej hry, ale aj trénerskej či funkcionárskej. Skúsme sa zastaviť z pohľadu futbalovej histórie v kúpeľnom mestečku Dudince. Nezaoberajme sa tentoraz kvalitou hry súčasného „A“ mužstva či dorastu, hoci by sme mohli a mali. Ak nie z iného dôvodu, tak už aj preto, že aj sám primátor mesta, PaedDr. Dušan Strieborný, venuje veľa svojho voľného času práve súčasnému futbalu v meste, čo z objektívneho hľadiska jeho súčasnej pracovnej náplne je potrebné aj verejne oceniť.
V tomto príspevku sa však pokúsme uvažovať verejnými otázkami na tejto stránke Regiónu Hont, so zameraním na funkcionársku históriu futbalu v Dudinciach. Poznáme, alebo z histórie futbalu Dudiniec sa dnes môžeme dozvedieť napríklad obšírnejšiu odpoveď, kto patril v Dudinciach medzi najdôležitejších futbalových funkcionárov na samotnom začiatku? Kto tam bol menovite prvým organizátorom registrovaného futbalu?
Kto v počiatočnom období patril medzi najkvalitnejších hráčov, alebo aspoň vymenovať troch, štyroch hráčov vtedajšej futbalovej zostavy, keď sa na zápasy dochádzalo napríklad len na bicykloch?
Alebo, vy viete, že aj inak sa chodilo vtedy na futbal?
Podľa našich skúmaní v rokoch šesťdesiatych minulého storočia chodil vtedajší významný funkcionár futbalu Dudiniec, MUDr. Oldřich Hladík, obvodný lekár v Hontianskych Moravciach, ktorý býval v Teranoch, na futbalové zápasy vlastnou Volgou. Často so Štefanom Antalom, pracovníkom vtedajšej Pošty v Dudinciach. Viacerí zo žijúcich pamätníkov nám dali vedieť, keď sa dozvedeli, že sa zaoberáme aj históriou vidieckeho futbalu na Honte, že práve roky šesťdesiate v 20. storočí boli podľa nich najúspešnejšími rokmi futbalu v Dudinciach. V odborných debatách československej a slovenskej futbalovej obce sa z Dudiniec často spomína Ing. Ján Zekucia, o ktorom sme v Dudinciach pri otvorení terajšieho štadióna z úst známeho a stále uznávaného televízneho komentátora, Karola Poláka, počuli i vážne nepresnosti, kto vlastne skutočne bol v časoch dávnych veľkou futbalovou stálicou aj s odkazom pre roky budúce, vo vtedajšej obci Dudince.
Vzácny a odborne vysoko kvalitne podkutý, Karol, nám osobne, vo voľnej debate skonštatoval po čase toto:
„Povedal som len to, čo mi povedali začiatkom 21. storočia vtedajší funkcionári futbalu v Dudinciach. Buď nepoznali vlastnú históriu, alebo cielene z iných dôvodov klamali... Nemal som si to ani pri tak významnej udalosti, akou z pohľadu vzácnych osobností československého a slovenského futbalu slávnostné otvorenie štadióna v Dudinciach bolo, ani kde overiť, nimi z histórie futbalových osobností Dudiniec, pripravené. Nestalo sa tak ani po čase...“
Nezastávame nikoho, nikoho nekritizujeme, len nechceme nepravdivo prerábať či prepisovať dejiny, lebo ešte medzi nami stále žijú ľudia v Dudinciach, ktorým aj na pravdivej histórii futbalu Dudiniec záleží.
Roky utekajú, ľudia odchádzajú, história zostáva.
Priblížiť podrobnejšie a konkrétnejšie písomne, podľa nás bohaté futbalové dejiny futbalu Dudiniec, nie je ľahkou domácou úlohou. Niektoré nedávne oslavy futbalovej histórie, trebárs v neďalekých Hontianskych Tesároch, podľa nášho poznania pripomenuli, akými etapami vývoja prechádzal futbalový život v tejto časti Hontu.
Toto terajšie publicistické zastavenie nemá byť žiadnou revíziou dosiahnutého vo futbale či už v Dudinciach, alebo niektorej inej obce nášho Hontu. Pravda je však to, že aj zásluhou Kúpeľov Dudince a.s., sa na hracej ploche Dudiniec predstavilo na živo, pri samotnej hre zvanej futbal, množstvo jeho aktérov.
Trénerských počínajúc vo svetovom futbale aj dnes vysoko ceneným Ing. Jozefom Venglošom, Na vymenovanie jeho záslužnej, vysoko odbornej, ale i etickej práce, naprieč celým svetom, by sme potrebovali viac priestoru, než má toto verejné zamyslenie. O mnohom napovedá rovnako množstvo ocenení, ktoré sa mu vo futbalovom svete za jeho vysoko erudovanú prácu dostalo. Zo všetkých spomenieme napríklad Krištáľové krídlo a umiestnenie jeho fotografie s dokumentačným svedectvom pre slovenský, ale aj svetový futbal v Sieni slávy slovenského futbalu. Rovnako veľmi pozitívne je obsiahnutá história rozhodcovských činností, vo svetovom i domácom futbale približovaných zásluhou Ing. Vojtecha Christova, ktorý tiež nechýbal so svojou rozhodcovskou píšťalkou na útulne umiestnenom a aj krásou prírody zdobeného malého štadiónika v Dudinciach.
Tak by sme mohli menovať olympijských víťazov z Moskvy v roku 1980 – kapitána našej olympijskej reprezentácie Františka Kunza a brankára Stanislava Semana, ale rovnako konkrétne menovať aj majstrov Európy z dresov Československa v Belehrade 1976, počínajúc obrancami Ladislavom Jurkemikom, Karolom Dobiášom, alebo záložníkom Jozefom Móderom, útočníkom Zdenkom Nehodom, menovať rad radom by sme modli aj ďalších. Napríklad majstra sveta Christiana Karembeu z francúzskej futbalovej reprezentácie a v tých časoch svet okúzľujúcu topmodelku Adrianu Sklenaříkovú.
Zároveň však patrí vďaka všetkým, ktorí sa zaslúžili o to, že máme takúto históriu, ktorí dokázali zorganizovať a pre propagáciu futbalu vynikajúcimi pripravovať myšlienkami prostredníctvom ich praktickej realizácie, približovať na domácom štadióne, dnes už asi ani nenahraditeľnú košatú kroniku sveta futbalu, ľudského dobra a spájaniu sa pre odkazy generáciám, ktoré prídu pre nás.
Napriek tomu sa nám zdá, že sme nedokázali v každej uvádzanej či neuvádzanej futbalovej chvíli, dôležitej pre mesto Dudince, a toto všetko historicky neumelou tvorbou čo najkomplexnejšie zdokumentovať a dokonale vyvážene aj zhodnotiť. Úlohou malo byť zamerať sa viac na spomenuté i nespomenuté vzácne osobnosti z pohľadu ich vnímania konkrétneho, v tom čase existujúceho futbalového života v Dudinciach i s Dudincami, či futbalovou reprezentáciou Hontu.
Týmto príspevkom sme chceli poukázať, že podobných vzácnych ľudí a udalostí, ktorí písali aj futbalové dejiny Dudiniec, je v našej spoločnosti ďaleko viac a iste bude v budúcnosti ešte viac. Veď názor, že keby nebolo „malého – dedinského“ amatérskeho futbalu, keby nebolo futbalových nadšencov na dedinách a v mestách, nemali by sme športové talenty a nemohli by sme vychovávať profesionálnych športovcov. Raz nám do Dudiniec, na záver obdobného zamýšľania sa nad potrebou dôkladného poznávania vlastnej futbalovej histórie, napísal dnes už tiež nebohý tréner mládežníckej Dukly Banská Bystrica, Štefan Zvalo taký verš:
Netrvá vraj láska večne, ani k tej najkrajšej slečne. Keď už lásku trvalú, tak má muž len k futbalu!
Ale žena dáva bohatú lásku, ktorou pretína aj v histórii futbalu cieľovú pásku. Nosí v sebe tiež, nie vždy prebádaný a pre ľudský život potrebný - historický dar, toto tvrdí aj autor tohto článku, publicista Jožko Mazár!
