Vitajte v regióne Hont info@regionhont.sk
null

Úvodné foto: Gustáv Socháň oslávil v minulom roku svoju životnú sedemdesiatku. Ako inak? Vo svojom folkórnom oblečení. „ Keď som v kroji a medzi svojimi, vtedy sa cítim najlepšie“ povedal v debate, keď sme skloňovali jeho fotogalériu. | Foto: archív Gustáva Socháňa

Rodák z Hontu sa vracia medzi svojich z Nórska i Oravy

11.1.2021 640 x

Šahy a šport. Zaujímavé  spojenie i zastavenie. Držím v ruke kalendár na rok 2021 a prepisujem na jeho stránky mená a priezviská. Samozrejme, z toho starého. Najskôr napíšem vetu – prvý športový klub v Šahách bol založený v roku 1 902 a niesol názov – Ipeľský futbalový klub ( IFC Šahy) . A potom starostlivo prepisujem mená a priezviská:  Alojz Szokoli – o tom je v olympijských dejinách popísaných mnoho údajov, mnoho informácií... Ferdinand Daučík, rodák zo Šiah, legendárna futbalová osobnosť v Európe, hráč, ktorý dal vo svojich začiatkoch prednosť futbalovému stánku v Komárne pred banskobystrickou Sláviou.

Fundovane, podrobne, zďaleka nielen o tom píše redaktor Mojmír Staško v knihe Útek... František Révész, predseda olympijského klubu Alojza Szokoliho v Šahách, bývalý atlét, stredoškolský učiteľ, organizátor množstva významných športových podujatí... Ladislav Gáspár, účastník štyroch paralympijských hier, na ktorých si vybojoval hrou s bielym celuloidom päť vzácnych kovov. 

Na prelome rokov ma ako spolutvorcu obsahu Regiónu Hont zaujal aj Gustáv Socháň, rodák zo Šiah. Vášnivý obdivovateľ kanadsko-americkej NHL. Jeho detským snom, veľkým snom, ktorý sníval aj v dospelom veku, bolo vidieť aspoň jeden zo zápasov spomínanej súťaže priamo v Kanade a v tamojšej hokejovej aréne. Naživo. 

Gustáva Socháňa v drese Čiernych jastrabov

S pohárom a v drese svojho miláčika, Čiernych jastrabov sa cíti tento zaujímavý rodák z Hontu, Gustáv Socháň, veľmi príjemne, ale ako sám povedal i zodpovedne. | Foto: archív Gustáva Socháňa

V marci v roku 2018 na Zimnom štadióne v Leviciach mi povedal, že hokej začal hrávať v rodnom mestečku Šahy. Spolu s Jánom Léwym, Jánom Zekuciom i mnohými ďalšími. Spomínal napríklad Dana Haracha, ale i viacerých hráčov, ktorí obliekali dresy Zvolena. Na sklonku roka som od neho dostal obšírnejšiu poštu mailom. Samozrejme, že som ju nehodil do koša.  Z ním napísaného som pripravil tento rozhovor.

Takže, Gusto, ty vravíš, Stan Mikita bol tvojim hokejovým idolom. Kedy si prišiel k takému postoju?...

Nosím v sebe liptovskú krv ako v Kanade i hokejovom svete slávny Stan. Pýtaš sa na históriu. Viaže sa na obdobie 50. rokov minulého storočia, keď sa železničiari zo Šiah vybrali za poznávaním Oravy. Chceli vidieť v tých časoch nové unikátne vodné dielo Oravskú priehradu, aj ďalší oravský skvost - Oravský hrad. Mal som vtedy len niečo viac ako jeden rok, ale boli to moje prvé kontakty s Oravou.

Keď sme sa s rodičmi rozhodovali, kde budem pokračovať v ďalších štúdiách, v prvom momente prichádzalo do úvahy gymnázium. Nakoniec padla voľba na Oravu, kde sa vtedy rozrastala TESLA Orava. Naviac, otec ako rodený Lipták sa vtedy vrátil do rodného kraja.

Takže Šahy a Hont zostali pre tvoj život po tejto návšteve bokom?

Kdeže. Z výletu sme sa vtedy vrátili do mojich rodných Šiah. Aj dnes tam mám veľa priateľov a dobrých známych, veľmi rád sa tam vraciam. Popri športe ma už na Honte oslovil aj folklór, ktorý mi otvoril neskôr cestu do sveta. Na Hont nedám dopustiť. Hont má veľmi bohaté folklórne tradície. Utkvelo mi v pamäti, že na jarmoky do Šiah chodievali ľudia z neďalekého Hrušova v nádherných ľudových krojoch. Mal som možnosť vidieť a spoznať mnoho ľudových zvykov, čo vo mne zanechalo veľmi silný dojem. Okrem toho, mama bola vynikajúca znalkyňa ´ľudových piesní. Bola aj ich interprétkou.

Starý otec bol známy ľudový tanečník. Už ako dieťa, teda ešte keď som žil na Honte, som chodil do krúžku ľudového tanca. Takže po príchode na Oravu som mal k folklóru blízko a už od prvých chvíľ som vnímal vtedajší folklórny súbor Oravan, najmä jeho vedúceho Milana Chvasteka, rodáka z Terchovej. Robil na SOU, ktoré som navštevoval nábor do súboru, a tak prvé tanečné kroky v Oravane som robil pod jeho vedením. V pohnutom roku l968 Milan z Oravy odišiel a nastala päťročná prestávka. Keď som prišiel z vojenčiny, vládla vo fabrike myšlienka obnoviť Oravan, čo sa aj v roku l972 podarilo.

Stručná história, s folklórnym súborom si prešiel hodný kus sveta, ale čo hokej? Ako to dopadlo so Stanom Mikitom?

Toho je na jednu knihu. Myslím si, že by mohla byť veľmi zaujímavá. Samozrejme, že sa mi môj sen, navštíviť hokejovú Kanadu a stretnúť sa so Stanom Mikitom podarilo splniť. Netajím, som obdivovateľom tohto hokejistu, ako som už naznačil aj preto, že môj otec jeho rodinu veľmi dobre poznal. Mám aj dres Čiernych jastrabov z Chicaga, kde Stano Mikita hrával. Osobné stretnutie s týmto hokejovým velikánom bolo mojím najsilnejším zážitkom z mojich hokejových stretnutí v Kanade. Na pamiatku mi venoval aj knižku s vlastnoručným podpisom...

Keď sme sa stretli na súboji hokejových veteránov Sever – Juh, videl som ťa v živote po prvý raz. Prekvapil si ma najviac s kópiou Stanleyho pohára. Kde sa to zobralo v tvojej hlave?...

Hont má bohaté dejiny, žili a žijú tam vzácni ľudia. Pri hokeji v Šahách sme boli veľmi dobrá partia. Hrávali sme s obcou Seč, Tlmačmi, Kozmálovcami, Žemberovcami, Pukancom... Och, množstvo krásnych spomienok, zážitkov. Už som spomenul podaktorých spoluhráčov, ale napríklad za nás, samozrejme „na čierno“ hrávali aj ligoví hokejisti Zvolena v tom čase.

Neviem ako na to budú reagovať s odstupom rokov napríklad Milan Supuka, Jožko Machaj, Marián „Majo“ Engler, Ján Filo, ale aj hrdí rodáci zo Šiah Alexander Harna či Laco Ligač. Dokonca si spomínam, že zavše sme medzi seba zobrali aj študentov. Aj dnes ešte vidím ako súčasný generálny riaditeľ Kúpeľov Dudince a.s., JUDr. Slavomír Brza, vtedy stredoškolák, tuším študent Gymnázia v Šahách ide na zápas s vrecom od zemiakov a v ňom má starú hokejovú výstroj. To boli zlaté hokejové časy. A potom, že si veteráni nezaslúžia hrať o Stanleyho pohár. Načo som potom, vlastne, išiel do hokejovej  Kanady?... 

Teda, do hokejových dejín Hontu a Oravy ste pre nezasväteného fanúšika hokeja pripravili každoročný súboj Old boys Orava – Old boys Šahy. Dá sa tomu aj tak rozumieť?...

Samozrejme, veru aj tak sa tomu dá rozumieť. Lenže na tom pohári sú po každom uskutočnenom ročníku vygravírované na plieškoch a pripnuté na pohár mená a priezviská hráčov a trénera víťazného tímu. Sú na ňom aj doterajší víťazí všetkých ročníkov a tiež oravskí hokejisti, ktorí sa tešili z prvenstva.

Najviac desať víťazstiev doposiaľ zaknihovalo družstvo Horná Orava, ktoré už viac ako päť rokov funguje pod názvom Old boys Orava. Zo štyroch účastí premenilo tri na prvenstvo. Posledné pridalo začiatkom marca 2018 v Leviciach, kde usporiadalo 24. ročník mužstvo AHK Slovan Šahy. O víťazovi rozhodoval zápas medzi Dudincami a Oravou.

Bol dramatický až do posledných sekúnd. Dozvedeli sme sa, že Dudince boli na príprave až v Košiciach. Vraj , bývalí skvelí hokejisti Košíc vedení trénemi Selvekom a Faithom, na ľade s Igorom Libom, Bartánusom, Valkom, Oreničom v bráne i ďalšími majstrami Československa ich preverili pred súbojom v roku 2018. Ani to im nepomohlo. Zvíťazili sme o gól!

Nuž, takéto spomienky volajú po napísaní športovej pamätnice. Bude len o hokeji, alebo aj o iných športoch?

Vidíš, COVID je neúprosný, hľadajme namiesto stresu a strachu taký štýl života, ktorý prinavráti medzi nás znova v zdraví veľa radosti. Nechci na túto otázku teraz odpoveď. Pripravme niečo, čo bude milé, príjemné, pravdivé a bude vyjadrením úcty k časom, ktoré sme žili na Honte počas športovania i snovania histórie Hontu v nadväznosti na iných.

Ak sa nám to podarí napríklad knihou a ľudia budú spokojní s jej obsahom, potom mali význam a svoje opodstatnenie aj naše debaty nad prázdnym, nepopísaným kalendárom roku 2021. Ale ešte máme aj prácu. Ja sa zvyknem vracať domov, teda na Oravu a odtiaľ prichádzať na Hont už mnohé roky z Nórska, kde pracujem a snažím sa robiť drobnú osvetu aj pre tento kúsok nášho rodiska tam, na severe Európy.                                                       

Text redakčne upravil: Jozef Mazár