Vitajte v regióne Hont info@regionhont.sk
Danka Krnáčová počas vyprevadenia milej a nádhernej knižky Obrazy môjho života.

Úvodné foto: Danka Krnáčová počas vyprevadenia milej a nádhernej knižky Obrazy môjho života, ktorá sa dostala k čitateľovi aj zásluhou spoluautora Pavla Hriňa. Aby toto, čo je v riadkoch o autorke s rodným priezviskom Balačinová napísané o nej, nebolo málo dodávame, že okrem maľby akrylom a olejom na plátno, šeps, na kartón či kresby je dvojnásobnou laureátkou prehliadky najlepších poviedok v súťaži o „ Cenu Ladislava Novomestského“ v rokoch 1982 a 1983. Skutočne umelecká duša nášho Hontu. | Foto: Dušan Hegedüš

Keď obrazy volajú spoznávať hodnoty duše

20.7.2020 257 x

Nemám veľké vzdelanie z oblasti výtvarnej výchovy a maľby zvlášť. Fascinujú ma však tí, ktorých ťah štetca, farby i vnútorných pohľadov na dnešný svet, možno i svet minulý, ponúka rozmýšľať nad myšlienkami dobra, pokoja, krásy prírody v spojení s človekom. Ak mi život dovoľuje aspoň chvíľu zotrvať v ich spoločnosti, zvyknem sa pýtať, pre zvedavosť mojej duše, ale i pre lepšie spoznávanie ich vnútorného sveta, na ich životy a hodnoty v ňom. 

Pani Danku Krnáčovú z Dudiniec som začal spoznávať najskôr  vďaka športu. Pozvali nás viacerých pred vyše desaťročím na veľkú slávnosť aerobiku, ktorý zdobila dobrá stovka žiačok Základnej školy v Hontianskych Moravciach. Natália Habanová a Dana Krnáčová boli režisérkami i cvičiteľkami, nebojím sa napísať, v tom čase aj priekopníčkami zdravého pohybu mladých ratolestí prostredníctvom aerobiku. Bolo nám príjemné v kruhu mnohých rodičov sledovať ako sa duše ich deťúreniec dokážu úprimne radovať z krásnych a ladných pohybov.

Neskôr mi život dovolil spoznávať Danu Krnáčovú na bežkách, ktorými dokázala s tou istou priateľkou Natáliou brázdiť bielu stopu v zime v kúpeľnom parku, kde poznali každý odľahlý kút tohto krásneho a stále málo popísaného kraja s názvom Hont. 

V kúpeľnom dome Rubín po večeroch odovzdávala svoje skúsenosti, aby brúsila  šarm či ladné pohyby pri cvičení aerobiku u žien rodných Dudiniec, ku ktorým sa zavše pridružili i kúpeľní hostia. Na naše prekvapenie, nie len ženského, ale i mužského pohlavia. Cvičili pravidelne, znova so zápalom a entuziazmom, ale i presvedčením, že napríklad aj brúsenie vytrvalosti pozitívne cibrí ľudské charaktery. 

Keď si našla čas na plávanie, bolo zaujímavé sledovať jej prácu s detailom napríklad pri plávaní kraulom. Odborníci mi dajú za pravdu, že jeho technika je náročná a značná časť populácie ho pláva nesprávne. Ona sa ho stále snažila, i keď bola v malom bazéne napríklad takmer sama, plávať čisto, v horizontálnej polohe na bruchu, striedaním záberov pravou a ľavou pažou. Pohyb jej dolných končatín bol striedavý, rytmický a telo vystreté. Vychádzal z bedrových kĺbov a  bol dokončený v členkovom kĺbe. Povedal som si, znova krásna práca s detailom. A potom prišlo finále...

Hontianske inšpirácie 2019, presnejšie výstava obrazov účastníkov medzinárodného maliarskeho a sochárskeho sympózia, ktoré organizujú na Honte už niekoľko rokov manželia Nyárjašovci znova oživili snahu dať o Danke Krnáčovej viac informácií súčasnému svetu. Hlavne keď  som stál s úžasom pred obrazmi, ktoré očarená krásou, čistou farebnosťou, zavše s nádychom zasnenosti, využívajúc zákonitosti svetla, dávala na maliarsky podklad vlastnoručne špeciálne pripravený, práve ona sama. 



Neprekvapilo ma, že ju zaujala krajina, v ktorej sa narodila a kde vyrastala až do podoby zrelej ženy. Patrí sa napísať, aktívnej spolutvorkyne dnešného malebného a pracovitého Hontu.

Keď som sa pri jej obrazoch pristavil, poznamenal som okrem iného:

 „ A znova, pani Danka, príroda a ľudia v nej. Váš krásny, svet. Hodno aj toto dielo dať na známosť publicisticky. Vaše životné dielo je, totiž, bohaté a rôznorodé. Vedel som o tom z oblasti kúpeľníctva či športu a telesnej výchovy, ale toto?.. Toto je nadčasové, majstrovské. Iste nanášané štetcom a farbami na plátno z hĺbky vášho srdiečka...“

Usmievala sa, ale i zahĺbila do slov, ktoré k nej prichádzali, aby povedala: 

„ Nie som tak známou osobnosťou, aby sa o mne písalo. Sú na Honte známejšie, ktoré po sebe zanechali či zanechávajú odkazy. Na Honte žilo a žije veľa ľudí, ktorí vytvárali a vytvárajú hodnoty. Možno takým treba venovať zvýšený publicistický priestor. Vrátiť im to, čo dokázali dávať svetu. Ten môj, malý svet, je odrazom len môjho videnia života a krás i hodnôt v ňom.“

Čas plynul, vyše roka stihli mnohé riadky v mojom redakčnom bloku zrednúť, zato som na výstave obrazov v Banskej Bystrici narazil na svet obrazov života Dany Krnáčovej.  Svojej krásnej a vydarenej výstave nemohla dať výstižnejší názov ako: Obrazy môjho života. Akryl na plátne v mojom vnútornom svete vyvolával obdiv i úctu k autorke. Dievča v kroji, Kubánske zátišie, Pod vodopádom, Augustové ráno, Evičkino leto...čo obraz a názov, to návrat k ľuďom blízkym jej srdcu a možno i naturelu, to návrat do kraja dedovizne, na Kysuce. 

Odtiaľ sa vydal na cestu šírim svetom slovenským, z vtedy ľudí ťažkým životom skúšajúceho kraja Kysúc, jej starý otec. Presnejšie, z vtedajšej dedinky Riečnica, ktorá bola 16 km od poľských hraníc. Zastavil sa až v Hokovciach na juhu Slovenska. Spočiatku na chvíľu, aby pokračoval ďalej a neskôr sa do Hokoviec znova vrátil. Až z Komárna, kde hľadal, aby našiel vhodný úrodný kraj na obživu svojej rodiny. Do sveta sa vydal na bicykli. 

„No a môj ocko chodieval potom z Hokoviec práve do Riečnice za  mojou mamičkou na motorke. Doba, predsa len pokročila aj technickým rozvojom“ – usmievala sa pani Danka, keď mi svoj životný príbeh pred rokom v dudinskej kaviarni Nefrit, rozprávala.

Mesto, ba ani to najmenšie – kúpeľné v Slovenskej republike, to nie sú len nové, moderné obydlia a budovy. Sú to aj ľudia, ktorí v ňom žili a žijú, vytvárali a vytvárajú hodnoty. Danka Krnáčová je jednou z takých. Preto riadky, ktoré napísala a verme stále bude písať svojim aktívnym a zaujímavým, s darom dobra a pomoci druhým, zdobeným životom, čítate aj v Regióne Hont.