Aj na futbalovú minulosť sa dá pozerať rôznorodo
Úvodné foto: Futbalový tréner Peter Benedik je aj dnes viac ako inokedy potrebným magnetom pre fundované hodnotenia prínosov futbalu aj z dôvodu súčasnej tvorby futbalových dejín pre ich komplexnosť. Prečo? Nakoniec, o tom je takmer celý napísaný príbeh. | Foto: Marek Čecho
Ak sa zaoberáte futbalovou históriou, možno patríte medzi tú skupinu ľudí, ktorá zvyknete povedať: „Na čo by som mal poznať futbalovú minulosť? Mňa zaujíma súčasnosť a budúcnosť aj v tejto oblasti života!“ Sú aj takí, ktorí dokonca tvrdia, že minulosť ani z pohľadu futbalu dnes nemá žiadnu moc. K čomu je pre nás dobrá a potrebná?“ Alebo aj ešte konkrétnejšie: Napríklad Oscar Wilde írsky spisovateľ a básnik je známy aj výrokom: „Neničte si prítomnosť zničenou minulosťou.“..
Pre objektívnosť sa patrí odpovedať aj skupinou iných ľudí.
Trebárs vo svete filozofie i života múdrych, známy Konfucius, čínsky učiteľ, editor, politik a filozof povedal: „Študuj minulosť, keby si chcel predpovedať budúcnosť.“ Dovolíme si uviesť aj názor človeka, ktorý bol známy zo svojej činnosti v živote už počas toho nášho, z čias existencie futbalovej Dukly. John Fitzgerald Kennedy, americký politik, 35. prezident Spojených štátov 1917 - 1963 sa dal počuť aj takým výrokom: „Ten, kto zabúda na svoju minulosť, nemá ani budúcnosť.“
Len pre doplnenie pohľadov na futbal armádnej Dukly: vďaka výsledkom tej pražskej na v tom čase, za prezidentovania J. F. Kenedyho, Dukla zvíťazila vo finále Amerického pohára nad vtedy najkvalitnejším mužstvom sveta : FC Santos so slávnym Pelém v svojom strede a Rudolfa Kučeru začali po jeho excelentných výkonoch nazývať „ biely Pelé“!
Alebo z inej strany futbalovej mince. Na VII. trénerskom kurze špičkových futbalových odborníkov sveta, kde okrem iných vystúpili v tom čase aj československí odborníci Dr. Václav Jíra, doc. Dr. Jozef Vengloš, ale aj ďalší špičkoví tréneri zo sveta futbalu.
Zaujímavý názor povedal napríklad vtedajší tréner slávneho Ajaxu Amsterdam, Stefan Kovacs vo svojej prednáške: „Budúcnosť patrí vo futbale testom techniky. V nich sa spájajú špecifické prvky telesnej prípravy a individuálnych schopností hráčov. V technike hry je veľké množstvo variant. Testy by mali byť vytvárané a vyskúšané najznámejšími, najkvalitnejšími hráčmi klubovej sféry, mohla by sa budovať a mala by sa aj tu budovať taká história, lebo tým by mohli byť používané všeobecne a ak by bolo testovanie takto zavedené, mohlo by viesť k lepšiemu pochopeniu technickej úrovne už u detí. Viedlo by to k zlepšeniu výberu skutočných talentov pre futbal, ale tak i k lepšiemu vývoju vybraných talentov. V prepájaní na média, by táto oblasť poslúžila k veľmi praktickej motivácii pre túto krásnu hru.“
Uvádzame to na stránke Športlandie.sk aj pre posúdenie kvality napríklad aj už pred troma, dvoma rokmi neexistujúcej takto sa rozvíjajúcej trénerskej práce v MFK Dukla dospelých. Hlavne preto sme otvárali oči, kde tápeme vo futbalovej praxi najviac, dnes pripomíname po určitom období aj oblasť marketingovej, hlavne mediálne nedostatočnej a nefunkčnej kvality v tomto klube.
Príkladov by bolo na rozdávanie, ale vzhľadom k tomu, že také konflikty sme dávno zahodili, potvrdilo sa aj v tejto oblasti, že čas je nositeľom pravdy, radšej pokračujeme z publicistikou toho, čo bolo a je potrebné vedieť a vážiť si, poznať z oblasti armádnej futbalovej histórie dôsledne.
Nadväzujeme, teda, na základný článok: Roky utekajú, ľudia odchádzajú, história zostáva.
Čitateľovi sme sľúbili, že prinesieme na našom portáli aj II. diel histórie armádnej Dukly. Očami, žiaľ, dnes už nežijúceho Štefana Zvalu.
Nie len jeho príspevok máme archivovaný v tejto Športlandii36,sk
Tento sme vybrali, lebo aj dnes je z rôznych pohľadov na prezentáciu a používanie loga Dukla mnohými, veľmi aktuálny. Logo Dukla urobilo do sveta športu väčší prienik, než si doma myslíme. Prečo? Aj o tom sú niektoré myšlienky v príspevku Štefana Zvalu.
„Novodobú históriu začal písať futbal pod logom Dukla v Banskej Bystrici v roku 1967, kedy sa stal súčasťou novo vznikajúceho armádneho športu v Banskej Bystrici. Samozrejme, viem, že tomu predchádzalo presídlenie VTJ Dukla Brezno do Ženistických kasární v banskobystrickej Radvani. Na základe viacerých zmien vnútorného charakteru pod kuratelou vtedajšieho Ministerstva obrany Československej republiky. V rámci armády boli už do roku 1967 zaevidované aj iné športy, ale vôbec prvým bol futbal Dukly v Banskej Bystrici.
Dnes, keďže sme už dávnejšie oslávili aj pekné, 50-te výročie je mi veľkou cťou a potešením, že som bol pri tom, či už z pohľadu ako tvorca tejto histórie, alebo aj ako spolu organizátor peknej myšlienky, v duchu „nie len veľkí robia veľké veci“.
Aj keď futbalu sa venujem v podstate neustále, od svojho detstva, nikdy som nebol veľkým futbalistom.. Pôsobil som ako hráč od žiackeho veku až po dospelých v klube Baník - Veľký Krtíš. V rokoch 1981 a 1982 sme hrali v II. SNFL – východ. Píšem to zároveň aj ako futbalový reprezentant regónu Hont a verím, že tam tiež bude raz posunutá táto história.
Po hráčskom období som začal študovať a pôsobiť v Banskej Bystrici a k trénovaniu ma „pritiahol“ už v tom čase futbalový odborník mládeže, pán Peter Benedik.
V Armádnom stredisku Dukla Banská Bystrica mi bolo cťou pracovať v období veliteľovania Armádneho strediska, plukovníka Ivana Čierneho.
Futbalu som ostal verný a od ročníka 1984 /1985 som sa venoval trénerskej činnosti.
Na základe dosahovaných dobrých výsledkov v mojej trénerskej činnosti mi funkcionári FK Dukla B. Bystrica ponúkli od 1. mája 1988 pracovať v tomto futbalovom klube. Spolu s bývalým prvoligovým hráčom Jozefom Oborilom sme viedli prípravku Dukly B. Bystrica. Súčasne som pomáhal i pri prvoligovom doraste Dukla B. Bystrica. Tento ligový dorast vyhral 1. dorasteneckú ligu na Slovensku a o majstra ČSSR hral so Zbrojovkou Brno, kde po výsledkoch 3:3; a 0:1; obsadil druhé miesto v ČSSR.
Neskôr som pôsobil ako asistent pri senioroch v FK Dukla B. Bystrica "A". Ďalej som pôsobil ako tréner v kluboch FK Dukla B. Bystrica "B" ŠK FAC Lok. Zvolen "A", FK ŠK OU Hrochoť a pre FK Rakytovce aj ako metodik. A od polovice roku 1998 som pracoval s mládežou v kluboch MŠK SCP Ružomberok, FK ŽP Podbrezová a MŠK Žiar nad Hronom. Profesionálne som sa však začal venovať trénovaniu až od roku 1995. Ako tréner som držiteľom I. triedy EURO „A“ licencie.
Armádny šport a futbalový klub Dukla Banská Bystrica, keďže oslavoval v päťdesiate výročie trvania je najvyšší čas zaspomínať si na futbalové časy, góly a všetkých hráčov. Už asi nikto, okrem Ing. Jaroslava Šišku, neuvedie presné štatistiky z histórie hráčov, trénerov i jednotlivých zápasov armádnej Dukly. Je potrebné rešpektovať vzácnu históriu našej Dukly pod Urpínom aj z iných hľadísk.
Budem rád, ak sa bude prostredníctvom historickej tlače o športe Dukly Banská Bystrica publikovať aj môj pohľad, ktorý aspoň útržkovite poodhalí tých vyše päťdesiat rokov futbalu pod logom Dukla. Okrem presných štatistík však hodno popracovať i na ďalších historických skutočnostiach z oblasti najlepších a najužitočnejších futbalistov Dukly, trénerov či metodikov, civilných zamestnancov mimo armády, ktorí pre futbalovú Duklu funkcionársky pracovali.
Zo spomínaných rokov existencie armádneho futbalu v Banskej Bystrici je k dispozícii množstvo konkrétnych materiálov a prameňov v rôznych publikáciách a fotografiách. Odohralo sa tu množstvo priateľských, majstrovských, medzinárodných futbalových stretnutí, ktoré sme si pripomenuli veľmi peknou akciou dňa 8. septembra 2017 na futbalovom štadióne historickým stretnutím Internacionálov Dukly Praha a Dukly Banská Bystrica.
V našej Dukle pracovali pri futbale skvelí lekári, fyzioterapeuti, maséri a dres Dukly Banská Bystrica oblieklo vyše 680 hráčov. Mnohí z nich, ktorých z priestorových dôvodov nemôžem, prirodzene, na tomto mieste konkrétne spomínať sa tešili diváckej úcte, autorite, diváckemu obdivu za svoje skvelé futbalové výkony a aj vďaka týmto osobnostiam „FUTBALOVÁ DUKLA ZNELA VŽDY HRDO“. Bolo mi potešením, že mnohých z nich som mohol stretnúť počas spomínanej oslavy, ale i ďalších podobných akcií, osobne zaspomínať a mnoho sa dozvedieť, čo mnohí robia dnes. Teší ma, že je dosť takých, ktorí pri futbale ostali aktívne v úlohách trénerov či funkcionárov.
Myslím si, že vyše päťdesiat rokov je dosť dlhá doba na to, aby človek mohol vo svojej činnosti všeličo rekapitulovať. A tak by som chcel pri tejto príležitosti poukázať ešte na myšlienku konania jedného z mála mládežníckych turnajov na Slovensku, ktorý má svoju kvalitu i opodstatnenie a určite patrí do tejto histórie.
Podujatím, ktorým sme začali napĺňať vysnívaný projekt v Banskej Bystrici pre mladých, začínajúcich futbalistov, malo byť výzvou pre prácu najkvalitnejších trénerov, funkcionárov, futbalových nadšencov s mladými ľuďmi.
Na myšlienku začať písať tradíciu stretávania sa mladej generácie futbalistov doviedla na začiatku 90 – tých rokov nadšencov mládežníckych trénerov futbalového klubu Dukla B. Bystrica ( Benedik P; Zvalo Š; Poljovka O; v spolupráci s aktívnymi rodičmi a s vedením AS Dukla Banská Bystrica.
Najväčšiu podporu našej myšlienky sme nakoniec získali od uznávaného futbalového odborníka doc. Dr. Jozefa Vengloša, ktorý súhlasil s tým, aby toto podujatie nieslo v názve jeho meno. No a na svete bol v roku 1994 I. ročník halového futbalového turnaja žiakov O pohár Jozefa Vengloša“ . A tak v jubilejnom roku osláv polstoročnice futbalu v Dukle, tento turnaj napísal už svoj 24. ročník. Počas mnohých turnajov som robil hlásateľa i zapisovateľa na tomto prekrásnom podujatí. Aj tento turnaj je úzko prepojený na historické súvislosti s Duklou aj po metodickej či tréningovej stránke, lebo on obsahoval aj toto.
Pri spätnom pohľade možno konštatovať, že týmto turnajom za predchádzajúce obdobie prešlo mnoho mládežníckych talentov, ktorí dnes obliekajú či už mládežnícke reprezentačné dresy, alebo dresy prvoligových slovenských i zahraničných mužstiev. Mnohí sú trénermi rôznych družstiev, mužstiev i rôznej kvality.
Zmapovať vyše päťdesiat rokov armádneho futbalu v Banskej Bystrici nie je ľahkou úlohou. Táto oslava aspoň v hrubých črtách pripomenula, akými etapami vývoja prešiel armádny futbal v Banskej Bystrici.
Zároveň však patrí vďaka všetkým, ktorí sa zaslúžili o to, že máme takúto históriu, všetkým ktorí dokázali zorganizovať vynikajúcu myšlienku, ktorá dokresľuje krásnu históriu aj pre mladé generácie.
Napriek tomu sa mi zdá, že sme nedokázali v danej chvíli všetko komplexne vidieť a dokonale vyvážene zhodnotiť. Úlohou bolo zamerať sa na určité fakty. Komplexnejšie. Až čas iste najodbornejšie zhodnotí prednosti fungovania armádnej Dukly v dlhodobej histórii slovenského futbalu.
Svojím príspevkom som chcel poukázať, že podobných ľudí a udalostí je v našej spoločnosti ďaleko viac. Veď zastávam názor, že keby nebolo „malého – dedinského“ amatérskeho futbalu, keby nebolo futbalových nadšencov na dedinách a v mestách, nemali by sme športové talenty a nemohli by sme vychovávať profesionálnych športovcov. A práve k tomuto dlhé roky viedol mladých ľudí armádny šport. A tam urobiť cennú históriu chce veľmi zodpovedné zloženie jej tvorcov ako znalcov futbalu, s poznaním atmosféry v jednotlivých etapách histórie armádnej Dukly v prepojení napríklad na Duklu pražskú či iné futbalové kolektívy. Napríklad aj na spomenutom Honte, kde sa narodili skvelí futbalisti Marek Penksa či Róbert Semeník. Dnes ani sám presne neviem, čo všetko taká spomienka môže zďaleka nielen pre priblíženie futbalových dejín prinášať.
A tak mne osobne ostáva veriť, že i toto pekné podujatie v Banskej Bystrici bolo a zostalo odrazovým mostíkom pre futbal v Banskej Bystrici, pre jeho lepšie výsledky na domácej futbalovej scéne i v zahraničí. Dovoľte mi, aby som svoj príspevok zakončil týmto veršom :
Netrvá vraj láska večne
ani k tej najkrajšej slečne,
keď už lásku trvalú
tak má muž len k futbalu.
Štefan Zvalo, Váš čitateľ !
