Poľovník nie je iba človek s puškou
Dlho som si tiež ako určitá časť nepoľovníckej verejnosti myslel, že poľovník je človek, ktorý chodí do lesa a za svoj šport považuje zabíjanie zvierat, lebo ho to baví. Prikrmuje ich, aby boli väčšie, možno i zdravšie, ale aby len boli...
Keď som sa dal do viacerých rozhovorov s poľovníkmi Loveckého spolku Bába v Dudinciach a overil si viackrát pravdivosť ich slov, motivácia napísať aspoň raz za štvrťrok o poľovníctve vo mne vyvolala vášeň. Veľkú. A keďže každá veľká vášeň je beznádejná, skúsme spoznávať spoločne magickú silu organizácií či poľovníckych spolkov na našom Honte formou štvrťročných príspevkov, ktoré píšu samotní poľovníci svojimi vlastnými aktivitami.
V minulom roku som na stránkach Regiónu Hont odcitoval, okrem iných vyjadrení i toto: „Dnešnú modernosť nemôžeme a nechceme chápať ako zanedbávanie prírodnej ponuky ľudským marazmom, tak duchovným či ľudskou ľahostajnosťou. Tej lokalite, možno na 5 km území, chceme prinavrátiť prírodnú, čistú, lákavú prirodzenosť. Dnes čistíme všetko zarastené, zanesené špinou, sušinami pahýľov, burinou nepotrebnosti. Znášame, drvíme, kultivujeme.“ Odcitoval som reakciu pána Vladimíra Brzu, jedného z mnohých členov Loveckého spolku, ktorý dostal od ostatných členov tejto organizácie ich jednomyseľný hlas pre vlastníctvo dekrétu predsedu Loveckej spoločnosti Bába.
Po tejto odpovedi a napísaní príspevku aj pre čitateľov Regiónu Hont som dlho sledoval odpovede a reakcie na napísané. Nezbieral som ich zámerne, využíval som však bežnú komunikáciu. Otázky v redakčnom zápisníku pribúdali, a tak som pána Vladimíra Brzu poprosil znova o jeho názory. Zhrnul som ich pod jednu spoločnú myšlienku: Vyspelosť a kultúra. Tak v mojej mysli zarezonovali reakcie múdrych.
Keď si Vladimír Brza našiel čas, dovolil som si takú poznámku: „Pán Brza, rád by som objavoval aj prostredníctvom Loveckej spoločnosti Bába kreativitu a inšpirácie pre také aktivity, ktoré sú vašej spoločenskej organizácii vlastné.“ A on mi vtedy na to:
„Sú široké, potrebné, užitočné. Pre mesto a okolie Dudiniec, celý región Hont či Slovenskú republiku. Čo–to sme už naznačili v predchádzajúcich príspevkoch z našej výročnej členskej schôdze či ďalšieho článku o aktivitách nášho spolku. Priblížiť ľuďom atmosféru, v ktorej zveľaďovaním zveri, jej prikrmovaním v čase núdze a ďalšími aktivitami napĺňame naše poľovnícke poslanie, je aj motiváciou angažovať mladých. Mám na mysli už deti i mládež. Veď poľovník má byť čestný, spoločensky aktívny, teda spoločnosti prospešný, má mať rád kolektív a plniť si svoje povinnosti vyplývajúce z našich stanov, ktoré sme si prijali.
A toto všetko môže novinár najlepšie odčítať priamo v teréne. Vymenovať počty kŕmidiel a soľníkov, stovky hektárov, ktoré obhospodarujeme je síce dôležité, ale oveľa dôležitejšie je povedať, že pri pohľade na zdravú zver v našom revíre prídu zavše pozrieť i deti zo školy či iných záujmových krúžkov. A náš spolok má aktivity napríklad pri štepení vzácnych drevín, ako i odbornú starostlivosť o zver. Prirodzenou súčasťou tejto starostlivosti je i selektívny odstrel zveri, ktorý však má presne stanovený rozsah v závislosti od stavu v prírode, kde platia prísne pravidlá dodržiavané zákonom. Preto v našom spolku ide o logické chovateľské zásahy do stavov zveri s cieľom regulovať ich početnosť, vekovú a pohlavnú štruktúru či vyraďovanie z chovu prestarnutých alebo zdravotne či geneticky nevyhovujúcich jedincov.“
Dosť dôvodov na odcitovanie povedaného. Pri čítaní s porozumením čitateľ pochopí dôvody obdivovať krásu prírody v súčinnosti so svojím životom a v prepojení s dodržiavaním zákonov aj v tejto oblasti. Od poznávania a chápania napísaného sa zvykne rodiť motivácia pre správny vzťah k ochrane všetkého užitočného, čo nám dnešná príroda ponúka.
Veľa o tom budú rozprávať v ďalších pripravovaných publikačných výstupoch nielen Benickí, Suchardovci, Tóthovci, Brzovci a ďalší z Loveckého spolku Bába v Dudinciach, ale i mnohí iní z ďalších poľovníckych združení Hontu, ktoré sa chystáme s redakčným zápisníkom Regiónu Hont najbližšie navštíviť.
