Vitajte v regióne Hont info@regionhont.sk

Olympijský víťaz, dnešný jubilant, viacnásobný svetový rekordér

06.7.2020 247 x

Úvodné foto: Už v čase začiatkov v reprezentačných tričkách Československa bystro sledovali mladí sokolíci v atletickej chôdzi svetové výšiny, aby sa neskôr, dnes jubilujúci Jozef Pribilinec ( na snímke vpravo) stal v roku 1988 v Soule olympijským víťazom a jeho klubový kolega a reprezentačný „spolubojovník“ vtedy s levom na prsiach , Pavol Blažek( vľavo), majstrom Európy v roku 1990. Dnes sú už obaja „zaknihovaní“ medzi úspešnými šesťdesiatnikmi nášho vrcholového športu s viacnásobnými medailovými ziskami z významných svetových podujatí. | Foto: archív Športlandia.sk

Mal som to šťastie, že som sa rozhodol pre atletickú chôdzu, ktorá sa stala pre mňa v mojom živote veľmi úspešnou športovou disciplínou, bola zároveň jedným z dvoch mojich veľkých koníčkov, ale zároveň aj mojim zamestnaním. V tom čase som nosil na hrudi logo armádnej Dukly Banská Bystricatieto slová vyriekol Jozef Pribilinec pred vyše desaťročím. Povedal ich do mikrofónu pri nahrávaní jednej z mnohých jeho spomienok na život v armádnej Dukle Banská Bystrica.

Tento prvý slovenský olympijský víťaz v atletike zo Soulu, kde 23. septembra 1988 prišiel do cieľa s trojsekundovým náskokom pred reprezentantom vtedajšej Nemeckej demokratickej republiky (NDR) Rolandom Veigelom a časom 1:19:57 hod. vytvoril nový olympijský rekord dnes oslavuje svoje šesťdesiatiny. 

Pre atletickú chôdzu ho objavil tréner Dušan Valent. Prvým vážnejším športom viacnásobného svetového rekordéra v atletickej chôdzi bolo bežecké lyžovanie. Svoje prvé preteky v tejto  náročnej atletickej disciplíne absolvoval ako učeň v máji 1977, aby už na jeseň toho istého roku vyhral v svojej novej športovej disciplíne celoštátnu učňovskú olympiádu, po ktorej ako 17 ročný prišiel do Armádneho strediska vrcholového športu ( ASVŠ ) Dukla Banská Bystrica do chodeckej skupiny Juraja Benčíka.

Po poldruharočnom tréningu sa stal juniorským svetovým rekordérom na 10 km, onedlho aj juniorským majstrom Európy. Vtedy sa písal rok 1979. Na olympijských hrách v Moskve, kde mal byť tajným tromfom našej výpravy zaplatil nováčikovskú daň a v úmornej horúčave skončil na 20 km trati na 20. mieste. Prvý významný medailový úspech medzi seniormi na vrcholnom podujatí dosiahol na ME v Aténach, kde prišiel do cieľa druhý za Španielom José Marinom a pred reprezentačným kolegom z armádneho klubu Dukla Banská Bystrica, tiež zverencom Juraja Benčíka, Pavlom Blažekom. 

Striebornú medailu pre reprezentáciu Československa vybojoval aj na premiérových MS 1983 v Helsinkách, keď ho v závere pretekov zdolal Mexičan Ernesto Canto. Pribilinec mu prehru oplatil vo finále Svetového pohára v nórskom Bergene, kde navyše vytvoril časom 1:19:30 hod najlepší svetový výkon. O účasť na OH v LosAngeles 1984, kedy mal Jozef Pribilinec životnú formu, prišiel z dôvodu bojkotu spomínanej olympiády vtedajšími socialistickými krajinami. 

Na „náhradnej olympiáde“ pod názvom Družba 1984, ktorej atletické súťaže mužov sa konali v Moskve, diskvalifikovali na 19. kilometri domáci rozhodcovia Jozefa, kráčajúceho na vedúcej pozícii a rovnaký osud postihol pred bránou štadióna aj ďalšieho nášho reprezentanta Pavla Blažeka,

V roku  1986 v Stuttgarte sa stal Jozef majstrom Európy, keď zvíťazil s 15 metrovým náskokom pred svojim dlhoročným rivalom Talianom Mauriziom Damilanom. Európsky titul vybojoval aj na halových ME v Liévine 1987 a v Budapešti 1988. Zlato z halových MS v Indianapolise mu uniklo o vlások, o víťazstve Rusa Michaila Ščennikova rozhodla cieľová fotografia. Na MS 1987 v Ríme obhájil striebornú pozíciu spred štyroch rokov.

 Výpočet jeho víťazstiev i rekordov je bohatší, on sám  niekoľko týždňov pred svojim významným životným jubileom na margo víťazstiev povedal i toto: 

„Vraj, známy je citát, že najväčšie víťazstvo, ktoré si človek vydobyl od prírody, je láska na celý život. Tá moja z oblasti športu je popísaná bohato, rodinnú si uchovávame s manželkou a deťmi a tá k prírode dostáva stále košatejšie kontúry, lebo je zároveň, ale to som ti už raz prezradil, mojim druhým veľkým koníčkom.“

Keď v príjemný 15. podvečer septembra 2018 sedel Jozef Pribilinec za kráľovským stolom svetovej atletickej chôdze penziónu Horec, v peknom prostredí Kremnického pohoria v centre rekreačnej oblasti Králiky, 14 km severozápadne od Banskej Bystrice a sledoval historický filmový dokument v prítomnosti tých, s ktorými túto nádheru minulosti snoval, autor spomenutého dokumentu Peter Púchy z Banskej Bystrice, redaktor Československej televízie, svojim  filmovým dokumentom s názvom "Benčíkovci" aj po rokoch upozorňuje, že ani sila olympijského víťaza nepochádza z víťazstiev. 

„Vaše boje vás zosilňujú. Keď prekonávate ťažké prekážky a nevzdáte to, to je ozajstná sila."

Mal som aj vtedy príležitosť pozerať sa Jožkovi Pribilincovi priamo do očí, ba cestou k večernému opekaniu z penziónu Horec až celkom na nádvorie oddychovej zóny Vojenského športového centra Dukla nad Králikami s ním hlbšie rozoberať pravdu v súvislostiach života, že najväčším víťazstvám obvykle predchádza prekonávanie ťažkých, zavše až zúfalých prekážok. Víťazi sa  odmietli nechať odradiť prekážkami.

Vtedy, zostalo mi to asi natrvalo v pamäti sa rozhovoril aj takto: 

„ Ďalší moment, ktorý by nemal ostať nepovšimnutým ani pri akýchkoľvek oslavách, jubileách, návratoch či zastaveniach sa. Každý vo svojom živote dôjde k medzníku, kedy sa musí zastaviť, obhliadnuť a spraviť korekciu aby mohol ísť v súlade so svojimi zásadami a svedomím.“ 

 Zostalo mi to v pamäti aj preto, lebo v knihe Naša Dukla pod Urpínom, vlastne v prvotine pokusu o knižnú históriu armádnej Dukly Banská Bystrica Jožko Pribilinec na stránkach 72 – 77 pod titulkom „ My sme bojovali za hymnu, národ, dnes bojujú za peniaze“ priblížil pre neho typicky svoju bohatú úspešnú športovú dráhu, ale i cestu skúšok a hľadania tých najkrajších víťazstiev nad sebou samým. V priložených veršoch sú načrtnuté v spomenutej publikácii  aj také zastávky v životných príbehoch akými sú nádej a sklamania, veľké obavy a malé radosti. 

Každý život vrcholového športovca je obdobím veľkých skúšok, ktoré vymedzuje život športovca samotného i vrstvenie jeho športovo – spoločenskej kariéry. Jožko má však , podľa môjho skromného dlhoročného pozorovania jeho vstrebávania veľkých víťazstiev, ale i prekážok či dní menej veselých v sebe navždy zakódované hlboké sociálne cítenie a jedinečnosť využitia vlastnej energie pre spravodlivosť, dobro a krásu širokého okolia.

Azda najvýstižnejšie ho vie aj v deň krásneho životného jubilea svojim vnútorným pohľadom priblížiť jeho úspešný tréner a som presvedčený stále verný kamarát, možno niečo aj viac, Juraj Benčík: 

„ Náš dnešný jubilant má za sebou veľmi zaujímavý, turbulentný, miestami až hektický a veľmi úspešný príbeh. Možno to slovko „turbulentný“ priliehavo vystihuje životnú púť, na ktorej prežíval veľa slávnych chvíľ a veľkých víťazstiev, dosiahol množstvo svetom cenených veľkých úspechov a víťazstiev, veľa šťastných chvíľ na pozitívne emócie.

Chvíľ košatých, bohatých na zákonité ľudské oslavy i popularitu.. K takému zisku a úspechom musel prekonať veľa nástrah a prekážok, aj chvíľ, ktoré zvyknú poznačiť intrigy, niekedy zlomyseľnosť iných. Jozefove veľké víťazstvá športové i životné prijala veľká časť obyvateľstva i rodiny fanúšikov s obrovskými sympatiami, obdobie tesne po OH v Soule bolo pre Jozefa tým najšťastnejším v jeho živote. Niektoré Jozefove prezentácie mohli pôsobiť občas aj dobrodružným nádychom.

Patrím k tým, ktorí ho poznajú najlepšie preto viem isto, že prvoradou a najväčšou hodnotou pre Jozefa sú jeho deti, vnúča a jeho rodina.“

Nášho dnešného jubilanta veľmi dobre pozná aj majster Československa v atletickej chôdzi na 20 km JUDr. Jozef Sabo, ktorý v predvečer osláv jeho šesťdesiatin povedal: 

„ Jožka poznám ako úžasne spravodlivého a dobrého človeka s reálnymi názormi. Nie je typom chválenkára, ale  je škoda, že svoj veľký talent nerozšíril o ďalšie víťazstvá na najvýznamnejších podujatiach atletickej chôdze vo svete. Mal na to všetky predpoklady a ak by som mu mal niečo vyčítať tak práve to, že so svoju nádhernú disciplínu pri svojom talente a vtedajšej kondícii opustil predčasne.

Nezužitkoval svoj talent. Bol to atlét, chodec, človek, ktorý mal všetko, čo dobrý špičkový športovec v sebe mať má. Nehral sa na veľkého, lebo on veľkým vo svetovej atletickej chôdzi bol a na večnosť aj takým zostane. Druhý Pribilinec sa už nenarodí, rovnako ako sa nenarodí ani druhý Matej Tóth, tiež veľká postava svetovej atletickej chôdze.“

Jozef Pribilinec na trati

Na trati vedel Jozef Pribilinec ( na snímke s číslom 1) zaútočiť na prvenstvo z akejkoľvek pozície. Spolu s klubovým kolegom Pavlom Blažekom ( číslo 3) dokázali strážiť čelo skupiny aj medzi tými najlepšími na svete v každej situácii. | Foto: archív Športlandia.sk


V jednom rozhovore mi na adresu Jožka Pribilinca povedal krásne vety jeho dlhoročný súper, klubový kolega, majster Európy zo Splitu na 20 km trati v atletickej chôdzi Pavol Blažek:

„ Ten Jožko aj po rokoch rozvoniava stále prenikavejšie človečinou. Prajem mu takú pozíciu i postoj k životu i druhým. On bol už od chvíle, keď som ho spoznal jedinečným a len Jozefom Pribilincom vďaka svojej jednoduchosti. Myslí si, že preto bol skvelým športovcom a nevyspytateľným spoločníkom našej skvelej a úspešnej chodeckej skupiny.“ 

Čože je to šesťdesiatka, aká je to výšina?

Z nej sa len kus kraja vidí, výstup iba začína.

Do Dudiniec chodci z celého sveta zvučných mien už desaťročia chodia,

veľká je tu v súvislosti s atletickou chôdzou osveta,

vraj tu, na Honte sa medailisti olympijskí už skôr rodia,

odtiaľ dnes riadkami Regiónu Hont ide jubileum Tvoje do sveta!   

Olymp v športe máš už v suchu 

a ten druhý v krásnej rodine, 

čaro krásnej prírody želáme Ti a veľa čerstvého vzduchu, v pevnom zdraví pokoj na duši,  práve v tejto hodine.

Okrem toho naďalej veľa zdravých myšlienok i humoru pre Teba príznačného troška

to ti vinšujú aj touto cestou Tvoji mnohí priatelia s vlastnoručným podpisom od autora slova od mnohých spísaného, pre Teba v deň jubilea adresovaného - Mazára Jožka!  

K riadkom vinša sa tiež pripájajú mnohí kúpeľníci, rekreanti, hostia, organizátori športu Hontu celej tejto doliny,

vďaka atletickej chôdzi s Tebou prežívame roky so svetovou špičkou, veru krásne drámy, spoznávame bližšie priamo športu tohto dejiny.


Mnohí tvrdia, šesťdesiatka nie je v žití sveta výšina,

zdravie, šťastie, veľa dobra pri oslavách jubilea touto cestou     

Ti vinšuje velikánska z Hontu aj chodecká družina!