Vitajte v regióne Hont info@regionhont.sk

Mnohí chceme poznať svet, poznáme dobre seba samých?

26.3.2020 176 x

Úvodná foto: Pohľad na akúkoľvek časť Hontu z neba približuje jestvujúcu krajina života a smrti. Mostom medzi nimi je aj na kúsku tejto zeme láska. Skúsme sa ju pretaviť do našich životov vlastným „ja“...
Foto: Milan Paprčka a Simona Nádašiová

Riaditeľa Oblastnej organizácie cestovného ruchu v Dudinciach, Ing. Borisa Benického, som navštívil viac raz. Naostatok pred vyše mesiacom. Vždy ma svojimi názormi, niečím novým motivuje. Vďaka rozhovoru s ním som si od neho pre svoj život priniesol myšlienku, ktorú začínam realizovať v praxi a spravidla v týchto dňoch o samote.  Nahliadnuť pre moju maličkosť aj v dôchodkovom veku do prírody znamená pre mňa aj na blízkom a vzdialenejšom Honte, teda kúsku zeme nášho krásneho Slovenska, pochopiť všetko okolo seba lepšie. Preto som naše stretnutie začal takto:

„Pán riaditeľ, lesopark Búroš je pre mnohých, ktorí milujú prírodu, najlacnejším prírodným lekárom Dudiniec už od roku 1284. Odvtedy, totiž, pochádza prvá písomná zmienka o Dudinciach pod názvom Dyud. V listine z roku 1 301 sa spomínajú dve od seba oddelené osady: Horné a Dolné Dudince.“ 

Vtedy, pred vyše mesiacom či dvoma ešte o koronavíruse nebol počuť žiaden chýr. Kúpele Dudince a.s., boli ako stále plno obsadené a mohli sme sledovať pri prechádzke spomenutým lesoparkom  napríklad kúpeľný chodník zdravia. Domorodci i pravidelní návštevníci Dudiniec, najmenšieho mestečka v Slovenskej republike, ktoré má dnes okolo 1500 obyvateľov vedia, že tento chodník s prírodnou klimatizáciou sa tiahne práve okrajom lesoparku Búroš. Práve vtedy sme s pánom riaditeľom Borisom Benickým skloňovali vo vstupnej bráne  za poznaním Dudiniec a okolia, v tamojšom turisticko – informačnom centre pravdy, ktoré prináša aj o hlbšom spoznávaní našej blízkej a vzdialenejšej prírody sám život. 

Keď som mu nadhodil citát od svätého Augustína, ktorým tvrdí, že svet je kniha a tí, ktorí necestujú, čítajú iba jednu stranu, zareagoval: 

„Nás teší, že náš región a tým i členovia našej organizácie pri tvorbe a realizácii politiky cestovného ruchu v meste Dudince a okolí nachádzajú a vytvárajú ciele obsiahnuté už vo výrokoch Aurelia Augustinusa, ktorý patrí medzi najväčších učencov Cirkvi. Aj tu, počas nášho rozhovoru ste sa presvedčili, že poskytujeme okrem iných služieb aj služby informačné, poradenské a ďalšie v rámci cestovného ruchu. Samozrejme, že vítame každý podnet a názor na tvorbu našich systémovo zameraných nových projektov, ktoré popri iných, rôznych aktivitách tvoríme priebežne, lebo prispejú ešte ku zvýšenejšej kvalite zmysluplnosti činnosti Oblastnej organizácie cestovného ruchu v Dudinciach. Naša činnosť je zameraná na to, aby viedla človeka k lepšiemu poznaniu okolia, ktoré sa rozhodol navštíviť a v ňom aj dlhšie pobudnúť, v rámci nadstavby, a to sa nebojím zdôrazniť, hlavne k lepšiemu poznaniu v krásnej oáze zdravia a pokoja seba samého.“

Prečo tieto riadky píšem práve teraz, keď väčšina z nás  je zásluhou nástrah škodlivých účinkov koronavírusu doma ? Nepatrím síce medzi zvlášť veľkých a známych cestovateľov, ale keď ma niečo cestovanie naučilo, tak to, že najlepšie čo môže človek urobiť, ak sa rozhoduje uskutočňovať čo len systém pravidelných vychádzok do najbližšieho okolia, dobre sa zoznámiť s tým kadiaľ kráča a s čím či s kým sa tam môže stretnúť. 

Mnohí, i známejší cestovatelia, návštevníci pobytových oddychových relaxácií tvrdia, že najrozumnejšie je hneď sa do zámeru, teda do cestovnej horúčky zapojiť priamo, vydať sa na cestu. Koronavírus však upozorňuje, že svet a hlavne príroda v ňom, sú nevyspytateľné. 

O ľuďoch sme zatiaľ ani s riaditeľom Oblastnej kancelárie cestovného ruchu Dudince, Ing. Borisom Benickým, v širších súvislostiach nehovorili i keď on sám povedal, že náš rozhovor by mal byť užitočný v prvom rade pre ľudí samotných. 

Nuž, práve preto a práve teraz prinášame rozhovor s týmto obsahom. Neskôr, keď pandémia prehrmí a my všetci budeme môcť v zdraví a za podpory zdravej prírody a spoločnosti robiť celkové odpočty a prinášať závery odvíjajúce sa od poznania a skúseností múdrych, začneme skloňovať človeka v zajatí Tesárskej rokliny, alebo možno v múzeu obce Lišov. Možno budeme zvedaví na pocity človeka, ktorý navštívil Starú Horu patriacu k chotáru historických Sebechlieb, alebo sa rozpíšeme rozhovormi s tými, ktorí sa popri Kúpeľoch Dudince a.s., snažili dotknúť aj atmosféry dávnej minulosti zabalenej do koloritu prekrásnej prírody Pukanca. Čas i záujem ľudí samotných nás pozve tam, kde reč srdca bude volať po skutočnej potrebe ľudského dobra.