Majster na ihrisku, mentor v živote: Príbeh muža, ktorý futbalu dal viac než len góly

Text k úvodnej fotografii: Na snímke z archívu JUDr. Jána Medviďa (uprostred) vidíme jubilanta preberať pred vypredaným Národným futbalovým štadiónom na Tehelnom poli v Bratislave pamätný dres ŠK Slovana Bratislava z rúk generálneho riaditeľa tohto klubu Ivana Kmotríka ml. (vpravo) a športového riaditeľa tohto klubu, bývalého úspešného reprezentanta našej vlasti Róberta Vitteka (vľavo).

V mojom živote obyvateľa najmenšieho kúpeľného mestečka Dudince zohrávali a zohrávajú vzácne osobnosti dôležitú úlohu. Medzi také vzácne futbalové osobnosti pre moju maličkosť patril skvelý futbalista, podľa môjho poznania a mojej komunikácie s ním aj vzácny človek - JUDr. Ján Medviď. Ide o bývalého československého futbalového reprezentanta a hráča Víťaza pohárových víťazov v Európe v drese populárneho Slovana Bratislava. Do tohto slávneho, vtedy československého futbalového mužstva prišiel z Tatrana Prešov v roku 1965. Počas svojej povinnej dvojročnej prezenčnej služby bol od mája 1968 do mája 1970 jedným z kľúčových hráčov niekdajšej armádnej Dukly Banská Bystrica. Keďže som bol po ťažkej zlomenine členka v rokoch 1969 – 1970 v ASVŠ Dukla Banská Bystrica bol od atlétov preradený na funkciu výkonného práporčíka, na základe vlastného poznania môžem o JUDr. Janovi Medviďovi okrem iných superlatívov a príbehov napísať verejne, že on svoju hráčsku futbalovú a trénerskú dráhu zdobil i svojimi charizmatickými postojmi. Nielen ako dlhoročný tréner v zahraničí, ale po návrate na svoje rodné Slovensko bol, je a zostane pre mňa stále aj charizmatickým človekom. Tak, ako napríklad aj Jožko Tománek, iný skvelý talentovaný futbalista a neskôr úspešný tréner pre iné jeho pozitívne, nielen hráčske vlastnosti, zostanú obaja pre môj život inšpiratívnym kompasom, ktorý presahuje hranice športového ihriska. Hoci sa zdá, že futbal je len hra, princípy, ktoré tieto i ďalšie osobnosti zosobňujú, sa dajú priamo aplikovať aj do môjho každodenného, profesionálneho či osobného života.

Ostaňme však dnes týmto príspevkom pri JUDr. Jánovi Medviďovi, ktorý sa narodil 18. augusta 1946 v obci Stročín pri meste Svidník. Už od detstva v sebe nosil vďaka náročnému životu podľa jeho slov vo vtedajšej v „kravskej akadémii“ dostatok vlastnej nátury pre svoj vtedajší detský život. Ním modeloval od ranných rokov hlavne pri pasení kravičiek rozvoj vnútornej sily a mentality, vďaka čomu aj vo futbale už po príchode do ligového dorastu Tatrana Prešov dokázal zvládať stredoškolský tlak, náročnosť na vzdelávanie s prepájaním na špičkový, najskôr dorastenecký futbal. Na základe dokonalejšieho zoznamovania sa s ním v armádnej Dukle Banská Bystrica nielen na futbalovom sústredení s Duklou Banská Bystrica vo vtedajších Kúpeľoch Dudince, presnejšie ešte vtedy, keď novopostavený hotel Rubín niesol chvíľu názov Hont, tento skvelý futbalista začal ukazovať mnohým rovesníkom prečo a ako sa patrí v náročných tréningoch a aj v prípravných zápasoch zachovať za každej náročnej situácie chladnú hlavu či pozitívnu energiu aj v momentoch, keď sa hráčovi nie všetko na ihrisku či v živote vydarí. Vtedy, na jednom z tréningov Dukly pod taktovkou trénera Dukly Bohumila Musila som si všimol ako Janko Medviď zareagoval na jeho krátku poznámku, že zlyhanie nie je koniec, ale lekcia. Hráčska i ľudská.

Ján Medviď patril aj vo futbalovej sezóne 1969/1970 medzi kľúčové hráčske i ľudské osobnosti spomínaného armádneho mužstva. Keďže mi život dovolil osobne sa na rôzne, nielen futbalové témy zhovárať aj s pánom docentom Jozefom Venglošom mám v živej pamäti i slová tejto úžasnej trénerskej futbalovej veličiny vo svetovom futbale, ktorý mi o Jánovi Medviďovi raz povedal i toto: „Janko Medviď bol stabilným hráčom kádra Slovana, ktorý v rokoch 1973/1974 a 1974/1975 vybojoval dva tituly majstra Československa ba aj Československý pohár. Keď som sa stal v roku 1973 trénerom tohto kolektívu, on už bol členom základného kádra. Viem, že práca v rodine formovala jeho pracovnú zodpovednosť v prostredí, kde vyrastal. On sám na to v takých debatách vie priblížiť svoje nielen futbalové roky najlepšie.“

Tak ako jeho futbalová história i jeho rodinná kronika je obsiahla a veľmi zaujímavá. O viacerom z toho, čo popisujem som sa dozvedel priamo od neho. Mnohí futbaloví priaznivci sa môžu prostredníctvom jeho štatistík dozvedieť, že s aktívnou hráčskou futbalovou činnosťou skončil v Slovane v roku 1979. Kvôli ťažkostiam s kolenami. Jeho reprezentačné povinnosti sú zaknihované s futbalovou československou reprezentáciou v roku 1972. V mojom osobnom redakčnom archíve pri menách Ján Medviď a Marián Masný mám uvedenú poznámku: Obaja navštívili moju 3 člennú rodinu vo Vranove nad Topľou na vtedajšej Hencovskej ulici. Odvtedy mi k menu Ján Medviď pribúdali poznámky ďalšie. Mnohé boli hlavne telefonicky konfrontované aj s jediným slovenským prvoligovým futbalistom, ktorý je zapísaný v Guinessovej knihe rekordov. Správne túto pravdu poznajú tí, ktorí vedia, že ide o brankára niekdajšej armádnej Dukly Banská Bystrica, Pavla Ondíka. Prečo? O tom niekedy inokedy.

Teraz znova rýchly návrat k JUDr. Jánovi Medviďovi. Viacerí, ktorí ho ako futbalistu poznali vedeli a vedia, že ide o nášho nedávneho čerstvého jubilanta 80. narodenín. Ján Medviď bol prototypom moderného, nesmierne inteligentného a takticky vyspelého stredopoliara, ktorý bol pre herný systém Slovana Bratislava a trénera Jozefa Vengloša absolútne kľúčový. Hoci vtedajšie médiá a fanúšikovia často upriamovali pozornosť viac na ofenzívne preblesky Mariána Masného či eleganciu Antona Ondruša, futbaloví experti a samotní spoluhráči vedeli, že Ján Medviď je motorom tímu.

„Ján Medviď patril k stredopoliarom, ktorí „odpracovali“ na ihrisku obrovské množstvo čiernej práce.“ Toto mi o ňom v jednom mojom rozhovore okrem iného povedal nositeľ Zlatej lopty z roku 1962, strieborný medailista mužstva Československa na MS v Chile, Josef Masopust. Už v samotnej Dukle Banská Bystrica som sa v každom jej zápase počas futbalovej sezóny 1969/1970 sám mohol osobne baviť na tom ako Ján Medviď dokázal prepájať defenzívu s ofenzívou. On v tom ešte na vyššom stupni svojej exelerácie pokračoval od roku 1970 aj vo vtedajšom Slovane Bratislava. Hral mimoriadne náročný, moderný pressing, ktorý vyžadoval skvelú fyzickú pripravenosť. Medviď bol známy tým, že na trávniku nevypustil jediný súboj a vďaka skvelému čítaniu hry dokázal prerušovať akcie súperov skôr, než sa stali nebezpečnými.

Jeho vtedajší tréner Jozef Vengloš bol známy svojím vedeckým prístupom k futbalu a vyžadoval od hráčov stopercentné plnenie taktických pokynov. Ján Medviď bol v tomto smere predĺženou rukou trénera na ihrisku. Mal skvelé strategické myslenie – vedel, kedy hru upokojiť, kedy podržať loptu a kedy ju rýchlo preniesť na krídla, kde už číhali rýchlonohí hráči ako Marián Masný či Ján Čapkovič.

Hoci mal primárne defenzívnejšie a organizačné úlohy, mal výbornú kopaciu techniku a cit pre prihrávku. Nebol to len „búrač“ útokov súpera. Keď získal loptu, okamžite hľadal konštruktívne riešenie. Práve táto vyváženosť z neho robila nenahraditeľnú súčasť záložnej formácie belasých v ére, kedy Slovan dominoval československému futbalu a získaval ligové tituly, o ktorých píšem vyššie..

V skratke: Ján Medviď bol hráč, akého chce mať v tíme každý tréner. Hráč s obrovským futbalovým srdcom, autoritou na ihrisku a intelektom, ktorý dával hre Slovana potrebnú rovnováhu a pevnosť.

Ján Medviď zažil v Slovane Bratislava tie svoje najslávnejšie časy. Prizdobil ich i diaľkovým štúdiom na Právnickej fakulte UK a bratislavskej FTVŠ v aprobácii, trénerstvo. Nie zbytočne. Už v rokoch 1979 – 1986 trénoval rakúsky tím v Sandorfeod roku 1986 plných 7 rokov trénersky pôsobil v Kuvajte, kde skončil kvôli irackej invázii, aby po ročnej prestávke začal pôsobiť v Saudskej Arábii, v Arabských Emirátoch a v Katare. Svoju úspešnú trénerskú dráhu ukončil v roku 2010.

Funkcionári ŠK Slovan Bratislava oficiálne prijali a ocenili klubovú legendu, JUDr. Jána Medviďa, pri príležitosti jeho okrúhleho 80. životného jubilea v stredu 19. augusta 2026. V plnej paráde.

Stalo sa tak priamo na Národnom futbalovom štadióne (Tehelné pole) pred úvodným domácim zápasom play-off Ligy majstrov UEFA proti slovinskému tímu NK Celje, ktorý sa hral v ten istý večer o 21:00 hod.

Bývalý skvelý záložník, tak dostal skvelú gratuláciu od celej belasej rodiny pred dôležitým európskym vystúpením, ktoré neskôr spečatilo historický postup Slovana do skupinovej fázy Ligy majstrov.

Dopisujúc tieto riadky sa mi pred mojimi očami odvíja veľký filmový príbeh vzácnej futbalovej osobnosti a mentora úspešného života s bolestivými začiatkami najmä v jeho detstve. Pozerajúc sa na zostrihané DVD z uvedenej slávnostnej chvíle, v hlave čítajúc našimi životmi napísané a na tomto mieste publikované riadky končím návratmi do skutočnosti: Všetko mi približuje filmový príbeh pod názvom: Mračno mrežami, svetlo futbalových tribún a radostný život jubilanta v kruhu svojich vnúčat. Pozadím tohto titulku v mojom srdci sa šinie prach cez mračná nespravodlivo odsúdených. Roky po skončení II. svetovej vojny prinášali do duší mnohých nevinných rodín aj také situácie. Mdlo si pamätajúci, dnes už dôchodca, na kvapky z dažďa dopadajúce slamenou strechou do príbytku neprávom odsúdeného pradedka, na snílkov nekalých životných praktík či záverečnej otázky. Existuje vo vojne DESATORO?