Vitajte v regióne Hont info@regionhont.sk

Informatórium pre čitateľov Regiónu Hont (1)

30.4.2020 1222 x

Úvodná foto: V druhom storočí nášho letopočtu dosiahlo Imperium Romanum svojho najväčšieho rozmachu. Čoraz viac však bolo napádané barbarskými kmeňmi a hranice boli natoľko rozsiahle, že ich nebolo možné udržať. Boje proti germánskym kmeňom, ktoré ohrozovali v rokoch 166 - 180 severnú hranicu Rímskej ríše, sa nazývajú Markomanské vojny. V 60. rokoch 2. storočia začali rímske hranice napádať germánske kmene Markomanov, ktoré sídlili na území dnešného Slovenska.

Hneď na úvod si dovoľujeme uviesť, že napriek množstvu dátumov, mien, príbehov či iných informácií, ktoré budeme na tomto mieste každý štvrtok v týždni prinášať, nepôjde o encyklopédiu nášho regiónu. Skôr sa pokúsime netradičným rozhovorom s riaditeľom Oblastnej organizácie cestovného ruchu v Dudinciach o vytvorenie internetového moderného vševeda z toho, čo už bolo zaznamenané, objavené, ale možno málo zdôraznené pre širokú verejnosť.  

Spolu s riaditeľom OOCR v Dudinciach, Ing. Borisom Benickým, ktorému nie je tiež usporiadanie publicistiky podľa vopred stanovených analogických hľadísk cudzie a ľahostajné. Máme na mysli napríklad históriu, chronológiu udalostí v nej a jej odraz na naše územie Hontu, ale aj prírodu, v nej zvieraciu ríšu, rastliny, nevynímajúc osobnosti a ich zaujímavé príbehy, nezabudneme ani na filozofiu života na Honte, napríklad z pohľadu cirkví, na zdravie a relax, vedu a techniku, športové súvislosti či kultúrny život, folkloristiku v ňom zvlášť. Všetko spomenuté a nespomenuté sa pokúsime členiť tak, aby napísané bolo zaujímavé, opierajúce sa o už prebádané. 

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že náš moderný vševed z Hontu sľubuje mnoho a mnohé, ba možno to čitateľa zvádza veriť, že pôjde iba o nadsádzku. Cieľ je však iný. I keď sa do každého príspevku vojde veľa dát, mien a informácií, budeme sa snažiť vyberať tak, aby každý, kto má záujem bližšie spoznávať Hont, vyhľadávať naše kúpeľné domy v Dudinciach či navštevovať známe pamätné miesta a zoznamovať sa s tradíciami Hontu, boli po prečítaní všetkých článkov celoročného seriálu spokojní. Napriek tomu, že  v tisíckami vyjadrenom spektre návštevníkov Hontu a aj možných čitateľov s veľmi rozdielnymi záujmami a vzdelaním sa, prirodzene, nájdu tiež nespokojní. Preto sa nedá tento seriál pokladať za encyklopédiu, ale po samostatne uverejňovaných príbehoch by mal obstáť zároveň ako ucelený knižný celok o regióne Hont takou publicistikou a takou dejovou líniou, akou zatiaľ verejnosti približovaný ešte nebol. 

Ostatne, informácie si nekladú za úlohu byť vyslovene encyklopedické, preto v žiadnom príspevku nenájde čitateľ historicky podrobný popis. Skôr pôjde o motiváciu pre ďalšie samoštúdium či príspevok na danú tému ďalších. 

Mnohí z vás, predpokladáme, sa postupne budú stávať spoluautormi publikácie o našich súčasných životoch pre odkaz budúcim potomkom, ktorí sa rozhodnú na Honte žiť možno v ďalších desaťročiach, storočiach či tisícročiach. Samozrejme, prajeme si, aby v tomto Informatóriu si našiel každý čitateľ pre seba čo najviac. Budeme mať radosť z toho, keď v ňom nájde to, čo hľadá, a ešte radšej, keď tu objaví viac, ako čakal. 

Ing. Boris Benický má jednu veľkú výhodu. Jeho život na Honte v rodine známeho lekára MUDr. Borisa Benického, formovalo v Dudinciach nielen rodinné prostredie, ale neskôr v Základnej škole Hontianskych Moravciach, potom na Gymnáziu v Šahách či počas štúdií vysokoškolských na FTVŠ v Bratislave, neskôr aj v Nitre či Zvolene aj viacero kvalitných pedagógov a odborníkov. Ako sám povedal: 

„Od materskej školy až po súčasný život zostáva kvalitné iba to, čo dostalo pevné základy. Preto mi nedá zabudnúť napríklad na prísneho, ale spravodlivého učiteľa zemepisu a dejepisu, Jána Medveďa, aj môjho veľmi prísneho, spravodlivého a poctivého pedagóga, ktorý ma zapálil spoznávať svet v súvislostiach života. Takým bol z mnohých trebárs aj pán profesor Lászlo Miklóš, keď som študoval na Fakulte prírodných vied TU Zvolen oblasť environmentalistiky a zoznamoval sa so všetkým, čo je príznačné a pozoruhodné v činnosti UNESCO a trvalo udržateľného rozvoja. Dnes to, napriek viacerým ponukám na iné, možno lákavejšie miesta súčasného života, pokladám za dostatočné, aby som sa vracal samoštúdiom k získanému prostredníctvom práce Oblastnej organizácie cestovného ruchu práve tu na našom jedinečnom Honte.“ 


V tom čase bol najmocnejším mužom sveta Marcus Aurelius, ktorý vládol v rokoch 161 - 180.

Nuž a aby sme boli ešte konkrétnejší. Viete, že časť našich dejín v sebe ukrýva aj Víťazný stĺp Marca Aurélia v Ríme? Ak áno, iste ste počuli o príbehu Zlatý dážď. Správu o tomto úkaze zanechal rímsky úradník a historik Cassius Dion. V jeho texte si našiel miesto aj opis skutočne pozoruhodnej udalosti na našom dolnom Hrone, ktorá vstúpila do dejín ako zázračný dážď a našla si svoje miesto aj na víťaznom stĺpe cisára Marca Aurélia. Práve o tom bližšie v slede dejinných udalostí už na budúci týždeň nášho Informatória.


„Motivácia je pekná vec, ale pre mňa znie inšpirácia ešte krajšie, hlavne ak sa vrátim do detstva a rozhovorov s pánom Arnoštom Váňom. Býval v tej istej bytovke v Dudinciach ako naša rodina a mal hlboké vedomosti aj z oblasti histórie. Chodil som k nemu spolu s ďalšími ako malý chlapec na esperanto. Bol prezidentom svetového kongresu esperantistov," podčiarkol a zvýraznil toto meno a priezvisko Ing. Boris Benický vo chvíli, keď bral do rúk publikácie o Dudinciach a našom Honte. | Foto: Barborka Strieborná