Vitajte v regióne Hont info@regionhont.sk

Informatórium alebo medzery v informovanosti (3)

15.5.2020 589 x

Úvodné foto: Isto sa dosť bohatej histórie Hontu skrýva aj za dverami pivníc Hontu. História však nie je pohľad, ale zodpovednosť. A tak nazerať škárami ľudských pamätí na bohatú minulosť je vec aj prenáramne ťažká | Foto: Barbora Strieborná

Týždeň je za nami a nám neprichodí iné než skonštatovať, že príroda aj na Honte je jeden celok, a preto teraz zreteľnejšie než v prvých dvoch kapitolách našich pohľadov na Hont vynikne nerovnomernosť a možno i medzera v tematickom rozčlenení našich informácií. Vedy o prírode už nazhromaždili obrovskú horu poznatkov aj z pohľadu výskytu infekčných ochorení.

Po tom, čo sa Markus Aurélius (121-180) stal rímskym cisárom v roku 161, a my sme priblížili aj jeho aktivity v našom regióne, patrí sa zdôrazniť, že aj on zašiel v prenasledovaní kresťanov ďalej, než ktorýkoľvek z jeho predchodcov.

Podľa niektorých historikov: „Kresťania boli zadržaní, súdení tribunálom a potom boli uväznení. Boli odsúdení k rôznym trestom, vrátane toho, že boli podhodení ako krmivo pre divé zvieratá, mučení a mali zlé životné podmienky vo väzení. Otroci, ktorí patrili ku kresťanom, boli svedkami toho, ako sa ich páni zúčastňovali na inceste a kanibalizme.“ Aj také existujú citácie odborníkov o dávnej minulosti. Nechal sa počuť sprievodca naším Informatóriom, riaditeľ Oblastnej kancelárie cestovného ruchu v Dudinciach, Ing. Boris Benický. Potom vyslovil hypotézu, že v dôsledku toho boli kresťania popravení alebo roztrhaní na kusy zvermi v koloseu.

Nuž a práve z tohto obdobia sa spomína prvý veľký problém infekcie na svete. V dejinách má názov Antonínov mor. Vypukol v roku 165 a trval 16 rokov s hroznými príznakmi: 

Telo stratí silu, črevá sa neustále vyprázdňujú; oheň, ktorý začína vo vnútri, sa prejaví ranami v hrdle... črevá sa otriasajú neustálym zvracaním... oči sú zaliate krvou... ...keď zavládne slabosť v dôsledku zlyhania tela, človek je zmrzačený, má poškodený sluch alebo zrak...“ Takto sú v literatúre zaznamenané historické zápisy z tohto obdobia, tvrdí citáciou Ing. Boris Benický.


Ing. Boris Benický v jednej debate s autormi historických dokumentov vyriekol zaujímavý postreh, že na prvý pohľad sa nám všetky veci zdajú ľahké a veľmi jednoduché. Aj spracúvanie bohatej histórie si vyžaduje množstvo jednoduchých pohľadov cez prizmu odbornosti. | Foto: Barbora Strieborná.

Počas tejto epidémie bolo v Ríme denne viac než 2 000 úmrtí a pri úmrtnosti približne 25 % sa celkový počet mŕtvych odhaduje na päť miliónov. Choroba v niektorých oblastiach usmrtila až tretinu populácie a oslabila rímsku armádu, čím sa skončilo relatívne mierové obdobie rímskej histórie.

Tento mor bol podľa všetkého epidémiou kiahní a výrazne prispel k vnútornému rozkladu Rímskej ríše. V roku 165 n.l. priniesli mor na územie súčasného Talianska rímske légie vracajúce sa z bojov proti Partom (Parti = názov etnika, obývajúceho v staroveku oblasť juhovýchodne od Kaspického mora, dnes západná časť iránskeho Chorásánu). Identifikovať ho umožňuje pomerne presný popis ochorenia, ktorý sa zachoval z prác grécko-rímskeho lekára Galéna, ktorý epidémiu zažil. 

Smutné a neradostné riadky o období vlády Marca Aurélia. Našťastie, toto Informatórium, ako sme zdôraznili na úvod nemôže byť učebnicou ani encyklopédiou. Poskytuje len určité výpisky z dávnej minulosti, ktorú sme sa rozhodli začleniť z dôvodu už napísaného aj do nášho seriálu. 

V budúcom Informatóriu viac o revitalizácii lokality „Rímske kúpele“ ako atrakcii Hontu z pohľadu európskeho významu pozostatkov činností rímskych légií v regióne Hont.

Seriálom sprevádza Jozef Mazár