Vitajte v regióne Hont info@regionhont.sk

Informatórium (5) - Kde začína klamstvo?

27.5.2020 191 x

Úvodné foto: „ Pozrite, ako príroda – stromy, kvety, tráva – rastú v tichu. Pozrite na hviezdy, mesiac a slnko, ako hýbu v tichu… Potrebujeme ticho, aby sme boli schopní…“ povedala Matka Tereza . „ Slovom sa snažme čitateľom približovať pravdivo, bez štipky vlastnej ziskuchtivosti príčinnú súvislosť súčasných udalostí s minulými. Tak spájame naše životy so životom prírody a jej upozorneniami“ - už dávno pre novinárov zanechal taký odkaz Ľudovít Štúr. | Foto: Barbora Strieborná

Priznávam, nečakal som také odozvy na náčrt vývoja obsahu Informatória ( 5) prostredníctvom internetového portálu Región Hont. Osobne ako publicista v dôchodkovom veku nemám ani ambície, ani vzdelanie, tobôž ani sily konkurovať článkami v tejto rubrike tým publicistickým prínosom pre našu históriu, ktoré prinášal napríklad populárno – vedecký časopis Historická revue svojimi sondami do bohatých dejín nás – Slovákov. Cítim svoju povinnosť reagovať na otázky z viacerých oblastí od pedagógov, významných trénerov športu, ale i širšej laickej verejnosti než som predpokladal, ktorí sa ma pýtajú rôznorodým spôsobom prečo taká rubrika s tak úzkym záberom. Zavše podčiarknu, prečo toľko nepravdivých a poprekrúcaných informácií, keď sa to dnes novinárskymi osobnosťami na mediálnom trhu len tak hemží?.. 

Budem konkrétny. Aj v dnešnom svete na prácu novinárskych osobností nazerám pohľadom ako vie ten dobrý, kvalitný presadzovať v súčasnej praxi odkazy Ľudovíta Štúra? Verím, odkazy Štúrovcov  poznáme! Nie som si už tak istý, či detailnejšie poznáme ich osudy s mocipánmi vtedajšej doby? Poznáme osudy samotných pamätníkov? 

Asi sotva, ak sa ma pegagógovia pýtajú napríklad prečo neanalyzujeme neraz kruté víťazstvá i tragické pády, ale i nepochybné zásluhy  na rozvoji, alebo úpadku napríklad štátnych útvarov na území Slovenska? Tých útvarov, v ktorých žili naši predkovia, ale neskôr, po stáročiach, sčasti i my? Prečo sa nezaoberáme ich bolestivými i milostivými zásadami existencie všetkých predchádzajúcich generácií Slovákov trebárs pred zánikom stredoeurópskej monarchie? A už vôbec sa vraj nezaoberáme najnovšími historickými prínosmi . ktoré sme samotní prežili?

Odpovedám spravidla, že moja vyše 45 ročná tvorivá publicistická skúsenosť ma vedie k tvrdeniu na základe vlastného poznania, že nás bolí cez bolesť našich predchodcov neochota spoznávať svoj vlastný podiel na poznaní ich skutočnej biedy od čoho sa odvíjala. Prevažne spolitizované koncepcie a interpretácie slovenskej historiografie nemali a nemajú ani dnes záujem uchovať prebádanú celistvosť a neporušiteľnosť skutočných dejín. Dôvody sú rôzne, preto upozorňujem, že vyberáme z uchovaných encyklopédií históriou overené fakty. 

Jedna z čitateliek napríklad včera napísala: 

Alena Tokárová <alenatokarova5@gmail.com>

po 25. 5. 8:11 (pred 1 dňom)

komu: mne

Dobrý deň, pán Mazár. Najprv sa predstavím. Volám sa Alena Tokárová, som učiteľkou strednej školy a zaoberám sa históriou. Pravidelne sledujem vašu stránku regionhont, vaše články sú nabité informáciami, majú dušu. Kdesi som raz čítala o prvom kráľovi na našom území,  ktorý sa volal Vannius. Bola by som veľmi rada, keby ste napísali viac o tomto panovníkovi, samozrejme, ak je to možné.  Dnes som čítala na stránke regionhont aj článok Krupina zrodila Sládkoviča, ako sa Vy na to pozeráte, pán redaktor? Ten článok u mňa vyvoláva niekoľko ďalších myšlienok . Budem rada, ak sa dozviem viac o mnou zmienených témach. Teším sa na vašu ďalšiu publicistiku.  S úctou Alena Tokárová.

Pani Tokárová! Patríte medzi viacerých ktorí nám píšete. Chcem len upresniť. Nie som vlastníkom  Regiónu Hont, ale budem rád a verím aj majiteľ spomenutého internetového portálu, ak napíšete aj Vy svoje videnie a obohatíte históriu dotýkajúcu sa tohto regiónu. 

Chcem však dodať, že nemúdre je neprispievať a nemapovať dejiny z našich životov. My sme v našej dejinotvorbe rokov dávno minulých i terajších podľa mojej skromnej mienky zanevreli v bohatej histórii na kráľov a panovníkov Slovenska. Mám na mysli napríklad aj oblasť školstva. Preto aj pri vzniku rubriky Informatória v rozhovoroch s Ing. Benickým, ktorého citujem v predchádzajúcich článkoch, vedieme debaty aj o Vanniusovom možnom predchodcovi, ktorý sa objavoval už skôr, napríklad v 1. storočí pred našim letopočtom na keltských minciach , ale my sa snažíme venovať pozornosť aj z tohto obdobia predovšetkým regiónu Hont. 

Existujú hodnoverné dôkazy, že Vannius bol kráľ germánskeho kmeňa Kvádov. Toto všetko je zaznamenané podrobne napríklad v Knihe kráľov. Kniha vyšla v roku 1998 a je v nej uvedených množstvo kvalitných autorov, odborníkov z tejto oblasti. Vanniovi nasledovníci boli Vangio, Sido a iní. V tej knihe sa čitateľ dozvie aj o ďalšom významnom vodcovi Slovanov, francúzskom kupcovi Samovi. Samova ríša po prvý raz politicky spojila našich slovanských predkov na Slovensku, Morave a v Čechách. A k druhej časti Vašej internetovej poznámky na moju adresu: 

Veľmi oceňujem informácie o Andrejovi Sládkovičovi publikované PhDr. Miroslavom Lukáčom tiež v Regióne Hont, rozšírené o fotodokumentáciu. 

Keďže sa pýtate na môj názor na Štúrovcov, vážim si ich , že nepatrili medzi kabinetných učencov odtrhnutých od praxe. Sám som bol nedávno požiadaný Spoločnosťou slovenských velikánov ( Štúr, M.R.Štefánik, Dubček) o odpoveď na otázku: Prečo ma oslovil a stále oslovuje Ľudovít Štúr? 

Aj Vám, pani Tokárová odpoviem slovami, ktoré som  vyslovil pred pár dňami na Jankovom vŕšku pre vedenie Spoločnosti slovenských velikánov. Tam som v sobotu 23. mája toho roku, v prítomnosti najstaršieho žijúceho nositeľa zlatej olympijskej medaily, pána Jána Zacharu, ktorý je ambasádorom a symbolom slovenských velikánov povedal toto:

„Každý z troch velikánov slovenského národa v sebe nosil niečo, čo má stále pre naše životy veľkú hodnotu. Jedno v sebe mali spoločné všetci traja. Tak Ľudovít Štúr, ako aj Milan Rastislav Štefánik, ale tiež Alexander Dubček, nikdy a za žiadnych okolností nestratili svoje „ ja“. 

Neprináleží mi zďaleka hodnotiť ich veľkosť človečiny. Na to sú iní, povolanejší, ktorí oveľa dokonalejšie a v širších súvislostiach majú právo priblížiť ich nesporné ľudské, otcovské i odborné priority a nezastupiteľné kvality. Ako žiak profesora PhDr. Fraňa Ruttkaya, DrSc si predsa len dovoľujem v mnohých prípadoch položiť po určitých desaťročiach vlastného života  tú istú otázku , ktorou je uvedený tento príspevok a zároveň na ňu hľadať pravdivú odpoveď, trebárs aj vďaka odpovedi na doplňujúcu podotázku:  

„Čo ma z obsahu výučby na FF UK Bratislava, odbor Žurnalistika najviac motivovalo zaoberať sa dlhodobo sebou samým na základe získaných poznatkov o „najväčšom Slovákovi“ devätnásteho storočia, novinárovi Ľudovítovi Štúrovi ? 

Patrí sa pripomenúť, že išlo o obdobie, kedy sa rozhodovalo o konštituovaní slovenského národa po stránke spoločenskej, kultúrnej, sociálnej a politickej. Tieto atribúty sa snažím mať na zreteli vo svojej tvorbe stále a s rovnakou potrebou napriek mnohým zmenám, ktorými prechádzal a stále prechádza môj život. 

Napriek tomu, že nie som vedeckým pracovníkom, ani spolutvorcom spisovnej slovenčiny, tobôž nie básnikom ba ani organizátorom národného života, Štúr zanechal dosť tvorivých dokumentov ako sa dá a prečo má novinár udržiavať bezprostredné spojenie so životom slovenských dedín a miest a nenechať sa unášať kabinetnou politikou, odtrhnutou od praktického života pracovitých a múdrych ľudí, teda aj od spoločenského pokroku. Udržiavaním otvorenej  komunikácie s mestami a dedinami v každom období hodno spájať účinné ideovo – politické zásady s praktickou ľudovovýchovou  a národnoobrannou prácou všetkých Slovákov a Slovanov!

Pre mňa Ľudovít Štúr zanechal vzácny odkaz: 

„Človek sa nevychováva len preto, aby žil, ale hlavne preto, aby pre svojich niečo užitočné vykonal.

Možno, okrem menšej odbornosti než mnohí tí, ktorí nosia množstvo titulov pred a za menom sa niekedy cítim podobne ako to bolo u Štúra otupeným, opusteným v našom slovanskom a slovenskom svete, ba aj poníženým, lebo počínajúc kvalitou slovenského jazyka a končiac vedeckými poznatkami prostredníctvom kultúry našej komunikácie a hlavne skutkov v praxi, nám chýba kvalita realizácie  nadnárodnej rovnoprávnosti. Naporúdzi mám nedôstojný a prinajmenšom neetický príklad, ktorý sa deje trebárs teraz v Slovenskom futbalovom zväze Azda aj preto sa na prahu mladosti vlastnej staroby angažovanosťou hlavne prostredníctvom odkazu Ľudovíta Štúra snažím ešte viac meniť aspoň seba a svoje vnútro, ak už nie som potrebný zaujímať celospoločenské postoje k tomu, o čom píšem v predchádzajúcich riadkoch.“

Preto rád, pokiaľ mi to vedomosti i zdravie dovolia, podporím aktivity Spoločnosti slovenských velikánov, lebo mi ostávajú blízke môjmu srdcu na večnosť! 

Seriálom sprevádza Jozef Mazár