Dávno napísané dejiny športu Hontu, hokeja zvlášť, v prepojení na kúpeľníctvo i naše životy

Úvodné foto: Aj taký pohľad z neba na Dudince poteší tých, ktorí sú vyznavačmi prírodnej krásy a svetovo veľmi cenenej liečebnej vody v Kúpeľoch Dudince, odkiaľ je tento záber ešte z roku 2018. | Foto: archív Kúpeľov Dudince

V jeden skorý jarný podvečer som na kúpeľnom chodníku v najmenšom kúpeľnom mestečku Slovenskej republiky, Dudinciach, začul: „V behu nechajte starca vzadu, to isté môžete urobiť v chôdzi, nenechávajte však za sebou jeho skúsenosti a poznanie. Bol som vtedy v Dudinciach na jednom z dovtedy 32 ročníkov Dudinskej päťdesiatky. Keď som sa začítal v tom čase, v tamojšom kúpeľnom parku, do tvorby Mateja Bela, slovenského učenca, evanjelického farára, prekladateľa biblie, pedagóga, rektora vysokých a stredných škôl, pristavil som sa pri roku 1742. V súvislosti s týmto rokom spomína spisovateľ Matej Bel aj jazierko, v ktorom je príjemne teplá voda. Konkrétne píše: „V nej sa ľudia kúpu a tak si zmierňujú bolesti údov. Ktorým sa lepšie vedie, chodia sa sem pobaviť.“

O necelých 300 rokov po uvedenom roku Matejom Belom, som sa do Dudiniec presťahoval. V zachovalých historických prameňoch sa Dudince po prvý raz spomínajú v roku 1 284 pod menom „Dyud“. Spomínajú sa aj obdobia ďalšie, s ďalšími príbehmi, dotykmi histórie, krásy a priateľstva. Športové, tie historické, históriu hokeja a futbalu nevynímajúc však pramálo. Nuž čo. Skúsme sa v tej mozaike bohatej histórie Dudiniec preorientovať výlučne na historické súvislosti športové. Pokúsme sa nachádzať zásnuby kúpeľníctva so zdravím, relaxom, športom ako prostriedkom i cieľom, hlavne priblížme snahy po harmónii života z jeho tejto strany. Víťaz 20 km vzdialenosti, ktorá je ďalším významným ohnivkom svetového kalibru športovej chôdze v rámci Dudinskej päťdesiatky, B. L. Garcia z Guatemaly ( rok 2003) ma práve o niekoľko rokov po svojom triumfe v jednom z kúpeľných domov Dudiniec, presnejšie v Smaragde, oslovil takto: Ja tu ostávam na sústredení v hotelovom liečebnom dome Flóra a„ ak budem s podmienkami sústredenia spokojný, iste sa tu objavia aj iní chodci z Karibiku. Čo mi môžeš ponúknuť z kúpeľnej histórie tohto mestečka?“

 Po častiach som mu prekladal obsah knižky, ktorú napísali B. Krajčíková a J. Krajčík (kniha vyšla v roku 1996, keď bol primátorom, vtedy Mgr. Slavomír Brza) Garcia si robil dosť podrobné poznámky, aby ma zaskočil ďalšou otázkou. „A čo mi povieš z histórie Dudinskej päťdesiatky, z histórie športu Dudiniec vôbec?“ Naporúdzi boli pamäti od jedného zo zakladateľov Dudinskej päťdesiatky, nebojím sa napísať, aj z oblasti športu veľmi erudovného, Juraja Benčíka. Okrem iného, úspešného reprezentanta Československa v športovej chôdzi, trénera olympijského víťaza J. Pribilinca, ktoré sú obsiahnuté na stránkach knižnej publikácie „ Naša Dukla pod Urpínom“,  i v rôznych printových a z určitej časti aj archívnych materiálov elektronických médií. Domácich a zahraničných. Škoda, že v tom čase som ešte nemal k dispozícii zaujímavú knižku, ktorej autormi sú autorov P. Korčok a V. Pupiš: „Všetko o športovej chôdzi“.

Z dejín ďalších športov Dudiniec som vedel sem - tam niečo iba okrajovo, i keď do Dudiniec chodievali na sústredenia napríklad futbalisti slávnej Trnavy s futbalovým trénerským mágom, tvorcom zlatého veku futbalového Spartaka, Antonom Malatinským, či hokejisti Slovana Bratislava s Dzurilom, Tajcnárom, Golonkom, Nedomanským a ďalšími hviezdami svetového hokeja. V tejto súvislosti musíme spomenúť  tiež špičkových cestných cyklistov Československa, reprezentantov vtedajšieho spoločného štátu Čechov a Slovákov, ktorých viedol reprezentačný tréner, Slovák Kamil Haťapka. Trochu som sa ako občan Dudiniec červenal. Obšírnejší  historický materiál o športe Dudiniec či, nebodaj, tej časti Hontu som nemal k dispozícii. Dumal som, hútal, diskutoval, hľadal, objavoval, nachádzal. Napríklad v „zošitovej súkromnej kronike“ obyvateľ Dudiniec, František Palkovič označoval za hlavný medzník športu Dudiniec vybudovanie liečebného domu Rubín v roku 1996 vo vtedajších Československých kúpeľoch. Keď mi poskytol k preštudovaniu svoju kroniku Ing. Július (Marián) Nyárjás, mimochodom v tom čase predseda Mestského športového klubu Dudince, tréner atlétov v tomto regióne na juhu stredného Slovenska, človek ktorý sa roky podieľal organizačne aj z medzinárodného hľadiska na skvalitňovaní bohatej histórie Dudinskej päťdesiatky, to už v roku 2013 zvíťazil na 20 km trati, disciplíne, ktorá sa tiež ide v rámci Dudinskej päťdesiatky, E. Barrozo z Guatemaly, teda krajan spomínaného B. L. Garciu. V tom čase už Dudince napísali ďalšiu časť písomne vedenej kroniky stolného tenisu s bohatou medzinárodnou účasťou (Svet športu, december 2013, strany 12 – 13), ale aj hokejisti – amatéri Slovana Dudince, ktorých činnosť organizačne kormidlovali Peter Šťastný a Adrián Sucharda. Na trénerskej lavičke bolo v uvádzanej dobe, v úlohe „coacha“ najviac vidieť Daniela Haracha. 

V mužstve sa počas zápasu s výberom bývalej absolútnej hokejovej špičky sveta – v ktorom dlhoročne hrával hokejista patriaci do absolútnej hráčskej hokejovej špičky sveta - Igor Liba – vtedy sa objavil na ľade v Čani aj veterán, 68 ročný bývalý prvoligový futbalista AC Nitra, Ing. Ján Zekucia. 

Tento dokumentačný záber je svedectvom, ako konfrontujú svoje mladícke futbalové schopnosti účastníci pravidelného futbalového turnaja futbalových nádejí prostredníctvom Putovného pohára primátora mesta Dudince. | Foto: osobný archív autora článku

„Preč sú časy, keď sme boli hráčski obojživelníci. V lete sme hrávali na slušnej úrovni futbal, v zime hokej. Futbal i hokej som tak mal možnosť hrať aj proti legendárnemu Lacovi Pavlovičovi. Hokej priateľský som hral v rodnej Spišskej Novej Vsi aj proti bývalým futbalistom slávneho Slovana Bratislavva, za ktorý nastúpili napríklad aj vo svete známi Jozef Vengloš, či strieborní futbalisti Viliam Schrojf a Ján Popluhár, v období, keď boli na sústredení vo Vysokých Tatrách. Som nesmierne rád, že mi život dovolil nastúpiť proti takým legendám VSŽ Košice, akými boli a zostanú brankári Pavol Švárny s Jaromírom Draganom, obrancovia Pavol Valko s Jánom Varholíkom, či už spomenutý Igor Liba, alebo ďalší“ povedal okrem iného pre televíziu Zemplín, ktorá robila zo zápasu: výber Igora Libu versus amatéri HC Slovan Dudince zostrih a potom historický dokument. Vtedy aj pre farebný časopis  Svet športu Daniel Harach povedal: 

„Nemyslel som si, že takí velikáni hokeja ako páni Igor Liba, Pavol Švárny, Jaromír Dragan, ale i Ján Varholík, Pavol Valko, všetko majstri Československej republiky v dresoch VSŽ Košice, dvojnásobní finalisti Európskeho hokejového pohára majstrov  budú ochotní nastúpiť proti mladším chlapcom s oveľa menšími, ba takmer nulovými vlastnými hokejovými tradíciami. Stalo sa. Aj tam niekde cítiť tú veľkosť charakteru a nie hokejovej pretvárky. Alebo taký Ján Selvek. Človek ošľahaný extraligovým hokejom i tým na medzinárodnom ľade. Veď bol trénerom Košíc. Prvým, ktorý získal s Košicami československý hokejový titul. Bol trénerom reprezentácie a zrazu po zápase si s ním môžem podať ruku. Príde na večeru a uznanlivo hovorí o chlapcoch Dudiniec. Ba ja sa tam ako bývalý hráč hokejových Šiah od neho dozvedám, že proti nemu hral hokej aj môj spoluhráč z hokejových Šiah, Ján Zekucia. “ 

Keď vyslovoval slová dojatia, slzy sa mu tlačili do očí. Bodaj by nie. V jeho mužstve hral proti veteránom VSŽ Košice aj jeho  syn Marek, ale i ďalší. Roman Jelok, Peter Šťastný, Vlado Zekucia, Jozef Marfoldy, Martin Ošust či ďalší. S hokejovou páskou kapitána, v mužstve internacionálov Dudince, nastúpil v tom čase vyše 68 ročný Ján Zekucia. Zaujímavý hokejový zápas sledovalo v Čani do 200 divákov.

Aj takto sa dajú robiť, písať hokejové dejiny, dotyky nových priateľstiev, harmónie športu ako prostriedku a nie cieľa. 

„To je motivácia pre mladých, začínajúcich hokejistov veľmi dobrá a užitočná“ priklincoval na pozápasovej recepcii známy reprezentačný brankár a ochranca svetine VSŽ  Košice, Jaromír Dragan. 

O niekoľko týždňov hrali amatéri Slovana Dudince v Leviciach na turnaji Old Boys. Turnaj založil Gustáv Socháň, ktorý aktívne hrával hokej za svoje rodné Šahy práve s Danielom Harachom, Jánom Zekuciom, Alexandrom Harnom, Ľubomírom a Štefanom Hanuskovcami, v tom čase gymnazistom Slavomírom Brzom i ďalšími, aby sa po zmene bydliska postarali v kruhu ďalších organizačne o zrod ďalšej krásnej hokejovej tradície. Od jej 21. ročníka sa podieľali na dejinách turnaja Old Boys aj hráči Old Boys Dudince. 

V amatérskom mužstve Slovana Dudince nastúpili k prvému stretnutiu práve proti Old Boys Orava títo hráči: brankár Maroš Búri a hráči v poli Peter Šťastný, Daniel Pekár, Miloš Kováčik, Martin Ošust, Vladimír Zekucia, Marek Harach, Branislav Fraik, Miroslav Jelok, Adrián Sucharda, Jozef Baníz, zvaný Toshiba, Peter Kováč, Miroslav Kováč, Ján Pekár (mimochodom spolu s bratom priniesli pre účastníkov turnaja množstvo fantasticky chutných, doma napečených škvarkových pagáčov) Jozef Bernolák, Slavomír Brza, Jozef Marfoldy a Roman Jelok. 

Takto vyzeral štart jednej z disciplín na Majstrovstvách Slovenskej Republiky v cezpoľnom behu 17. novembra v roku 2018. Znie až neuveriteľne, vtedy tam súperilo v spomínanom krose rekordných 65 atletických oddielov z celej našej vlasti. | Foto: archív portálu Športlandia.sk

Ing. Ján Zekucia tvoril spolu s primátorom Šiah Jánom Lowym, Gustávom Sucháňom a šéfredaktorom časopisu Sveta šport Jozefom Mazárom jury, ktorá okrem iného vyhlásila turnajovú hráčsku šestku a najlepších hráčov na jednotlivých postoch. „Tu ani nejde o víťazstvo. Ide tu o stretávanie sa priateľov pri športe. Putovný pohár, podobný tomu z NHL, vyrobil v tej istej veľkosti Gusto Socháň. Od 27. ročníka, kedy prizvali na turnaj aj Balassagyarmat, je turnaj medzinárodný. Nuž čo, do Budapešti ho na jeho 22. ročníku  obhajovavali práve reprezentanti amatérskeho hokeja z Oravy“ – štatistom i dvom prítomným novinárom tak priblížil vtedajšie podujatie na zápase prítomný skúsený novinár, propagujúci život Old Boys Orava, Jožko Medvecký. Zaknihoval sčasti kronikársky historický úsek, ktorý mal svoje pokračovanie 24. mája v tom istom roku na futbalovom štadióniku v Dudinciach. 

Americký spisovateľ, pastor, filozof, učiteľ, spevák, Robert Fulghum, okrem iného povedal: 

„Verím, že fantázia je silnejšia než vedomosť,.
že mýty majú väčšiu moc než história,
že sny sú mocnejšie než skutočnosť,
že nádej vždy zvíťazí nad skúsenosťou,
že smiech je jediným liekom na zármutok,
a verím, že láska je silnejšia než smrť.“

Jednotlivé športy majú aj v Dudinciach svoje osudy, svoju históriu a ľudia v nich svoje životy. Na túto tému som sa nie raz rozprával či už s primátormi mesta Dudince, najskôr Ing. Štefanom Pokľudom a neskôr aj s terajším PaedDr. Dušanom Strieborným, ale aj s terajším generálnym riaditeľom Kúpeľov Dudince, a.s., JUDr. Slavomírom Brzom. 

Svoje osudy a svoje životy majú i časopisy a knihy, ktoré píšu aj o športe Dudiniec . Dokonca si dovoľujem napísať, že knihy, vôbec, majú svoje osudy a svoje životy. Hynú nezáujmom čitateľov tak, ako šport často, čoraz viac na svete, hynie nezáujmom jeho aktérov o jeho čistotu, krásu, zdravé poslanie, harmóniu v kontexte životov ľudí tejto planéty. Nikto by nevyslovil pochybnosti o futbalovej ľudskosti, človečine a športovom majstrovstve  Jána Popluhára, Karola Jokla, Vladimíra Dzurillu, ale len málo kto ju dnes číta. 

Čoraz viac ubúda takých, ktorí športovú históriu približujú čitateľovi športom aj ako prostriedok zdravých životov v rovnocennom súperení  napríklad so svetovou špičkou na základe ich srdiečok na večnosť verných svojej vlasti, domovine, ktorí zároveň reprezentovali vo svete aj slovenský vidiek. Ak ešte svetová kvalita našich Slovákov nezahynula z kolektívnych športov nezáujmom čitateľov a svojich tvorcov, ktorí boli až do svojej smrti verní vo svojom vnútri a tiež verejnou prezentáciou hrdí na krajinu, v ktorej sa narodili, je to zásluha niekoľkých jedincov, ktorí ju nesú dejinami, vo svojich ľudomilných srdiečkach a múdrych hlavách. 

Futbalisti, slovenskí internacionáli, šíria motivačný charakter futbalovej krásy aj zásluhou bývalého veterána, reprezentanta Československa Ladislava Petráša a bývalého prezidenta vtedajšej prvoligovej futbalovej Dukly Banská Bystrica, Jaroslava Čupku. 

Jozef Adamec, Ladislav Petráš, Ondrej Daňko, Ľubomír Moravčík, Dušan Tittel, Karol Praženica, Pavol Diňa, Michal Hipp, Miroslav Sovič, Tibor Zátek, Ľubomír Faktor, Róbert Semeník, Szilárd Németh, Marek Penksa, Vladimír Kinder, Štefan Maixner, Ivan Kozák, Vladimír Zvara... Čakáme! Začneme motivovať osobným príkladom tiež? 

Čakám dnes tiež, až sa moje vlastné srdce stane natoľko statočným a moje hlava natoľko múdra, aby som otvoril i ja knihy históriu športom ako prostriedku trvalou vierou v ľudské dobro. Vlastným športom. Trebárs chôdzou. Pravidelnou. V kúpeľnom mestečku Dudince. Stolní tenisti Dudiniec, atléti Dudiniec, amatéri – hokejisti Dudiniec už svoju históriu píšu, futbalisti, tí najmenší ju tiež v prípravkách už skončili. Čo vy, na to Lukáš a Viktor Zekuciovci, Žirkovci    Drábovci, ale ďalší, ktorí ste začiatok svojej mladosti aspoň čiastkovo svojimi životmi medzi takými obohacovali...

Dnes, viac než inokedy, stojí ľudstvo, celý národ, so zdravím na križovatke. Jedna cesta vedie do zúfalstva a úžasnej beznádeje. Druhá do totálneho zničenia. Robme, píšme históriu športom, prácou na sebe, harmóniou  svojho tela a ducha, priateľstvami, relaxom tak, aby sme v sebe našli múdrosť porozumenia. Aby sme mohli využívať blaho kúpeľníctva, úžasné ponuky, trebárs, aj prostredníctvom dudinskej kúpeľnej liečivej vody napríklad. Aby, keď k nám prídu chodci zo šíreho sveta do našich krásnych Dudiniec, sme im mohli darovať dejiny ciest zdravia, vlastné dejiny.  Možno raz, zadokumentované svojim obsahom aj prostredníctvom tejto knižky, ktorú ste práve dočítali.

Pekne to povedal dávnejšie známy úspešný tréner mládeže ešte z ˇmládežníckej futbalovej reprezentácie Československa či armádnej Dukly Banská Bystrica, Peter Benedik slovami: 

„História nás učí, žiaľ, dnes už zavše aj prostredníctvom športu, že ľudia a národy sa chovajú múdro až vtedy, keď vyčerpali všetky ostatné možnosti. Ale čo nastane, ak sa tá možnosť nenaskytne?