Vitajte v regióne Hont info@regionhont.sk

Futbalové legendy Hontu 1 – Štefan Dohnálek, Veľký Krtíš

07.2.2020 235 x

Úvodné foto: Najväčší prírastok futbalistov do kádra seniorov Dukly Banská Bystrica zaznamenali v rokoch 1969 – 1971. V období, kedy vojenčil v Dukle, trénoval a obliekal jej dres aj Štefan Dohnálek. Trénoval s ligovým A mužstvom a obliekal spolu s mnohými, neskôr špičkovými ligovými hráčmi, dres divízneho „B“ mužstva. Na tejto snímke pripomínajú krásne futbalové roky futbalu na banskobystrických Štiavničkách i títo ligoví futbalisti v dresoch armádnej Dukly: v hornom rade zľava Marián Sedílek, Jozef Tománek, Rudolf Mažgut, Miroslav Chovan, Štefan Jutka, Mikuláš Czingel, Vincent Nemček, Pavol Ondík. V dolnom rade zľava: Jaroslav Masrna, Miroslav Kráľ, Jozef Petrovič, Štefan Šarišský, Ján Medviď, Imrich Deák, Jozef Štěpánek. Snímka: archív autora článku

Futbal aj v regióne Hont plní už niekoľko storočí okrem iných aj významné humanizačné úlohy. Historici bádaním zistili a v mnohých svojich dokumentoch tvrdia, že táto hra hier sveta sa zrodila ako športová  zábava chudoby, ktorá dnes prepisuje bohaté dejiny vplyvom biznisu a spoločenských zmien. Nie je žiadnym tajomstvom ak o futbale napíšeme, že v podstate ide okrem pohybu a zábavy v tomto športe aj o určitý druh umenia. 

Ako to z historického hľadiska vyzerá vo futbale v našom regióne Hont? Isto sa zhodneme, že aj v našom regióne bol, je a zostane základným spojivom všetkých futbalových umení futbalista. Poznáme však dobre skutočné legendy futbalu v našom regióne, kde registrujeme vyše 130 miest a obcí a v nich i množstvo futbalových klubov?

Z Regíónu Hont, teda súčasného komunikačného média, ktoré vzniklo vďaka vymoženostiam internetu tiež médiom informačným, ba svojim spôsobom dokonca aj dramatickým a umeleckým a vďaka svojmu obsahu sa stáva aj významným publicistickým článkom z oblasti histórie, snaží sa naberať postupne vážnosť aj prostredníctvom  svojich eticko – estetických a tiež niekedy aj umeleckých funkcií v oblasti spracovávania pohľadov na samotné futbalové legendy. O podaktorých futbalových legendách sú z regiónu Hont spracované knižné publikácie (napr. zásluhou redaktora deníka Šport Miroslava Staška kniha o Ferdinandovi Daučíkovi – pozn. autora) iné vzácne futbalové osobnosti sú spomínané prostredníctvom historických odkazov svojich niekdajších klubov. Tak sa zoznamujeme s futbalovými i ľudskými hodnotami, trebárs, dnes už o nebohom Alexandrovi Riasovi z Veľkého Krtíša v mužstve Tatrana Prešov či Ing. Jánovi Zekuciovi, ktorý žije a býva ako rodák zo Spišskej Novej Vsi v Dudinciach, ale futbalom sa najviac preslávil v prvoligovom kolektíve AC Nitra.

Keď sme nedávno čítali, že napríklad vo futbalovom svete je trénerským rekordérom Nemec Rudi Cutendorf, ktorý ako 77 ročný trénoval v rokoch 2001-2003 reprezentáciu Maurícia a na trénerskom poste zotrval aj vo veku 79 rokov vo funkcii trénerského svetobežníka vyše polstoročia, dozvedeli sme sa, pod palcom mal vyše 50 futbalových tímov na piatich kontinentoch, a naostatok pôsobil a trénoval v nemeckom klube Schalke 04 keď žil so svojou austrálskou manželkou Marikou (43 ročnou) v nemeckom Neustadte, rozhodli sme sa navštíviť aj nášho slovenského trénerského futbalového rekordéra.

Jeho vizitka je takáto: Štefan Dohnálek, bývalý hráč armádnej Dukly Banská Bystrica ( v rokoch 1969 – 1971) predtým prvoligový dorastenec TJ Vinohrady Bratislava Stavokombinát, ale rodák z Modrého Kameňa ( narodil sa 1. januára 1950), ktorý dnes žije vo Veľkom Krtíši, teda na našom krásnom a aj futbalovo historicky neprebádanom Honte.

„Nuž, Pišta, čo ty na to, podeliť sa o svoje pohľady, svoje skúsenosti, svoje zážitky pri futbale a s futbalom, napríklad teraz na Honte?“ – znela naša otázka, lebo práve Štefanom Dohnálkom sme sa rozhodli otvoriť na stránkach Regiónu Hont rubriku : Futbalové legendy Hontu. A on nám namiesto odpovedí predložil množstvo skvelých archívnych materiálov nielen zo svojej trénerskej činnosti, ale zo svojho života vôbec. Prostredníctvom vlastných publikácií, ktoré má  zviazané a uložené vo vlastnej veľmi bohatej knižnici.

V tej prvej z nich nachádzame nielen jeho zaujímavú fotografiu, ktorú k nášmu pokusu o jeho portrét prikladáme, ale okrem iného i množstvo osobných pozdravov od futbalového majstra Európy z Belehradu 1976, „spolubojovníka“ z banskobystrickej Dukly, Mariána Masného, na ktorého vyslovil svoj pohľad v osobitnom portréte o tomto futbalovom velikánovi aj pre internetový magazín Klub priateľov Dukly ( portrét o M. Masnom je uverejnený v rubrike Portrét na www.klubpriatelovdukly.sk – pozn. autora článku). 

Nám na úvod pre Región Hont povedal po chvíli voľnej debaty tieto slová:

„Mám vo svojom živote dve veľké lásky – svoju rodinku so skvelou manželkou a troma deťmi, tou druhou je futbal. Futbal má tisíc podôb a ešte možno viac ako život sám, preto ctím a snažím sa radiť výrokom Ghándiho : „ Žiť múdro a bez strachu.“ Vďaka tomu mi život dovolil trénovať v Dukle Banská Bystrica pod trénerským dohľadom úžasne skvelého človeka, pána Bohumila Musila, bývalého záložníka, neskôr trénera, ktorý ma pre trénerskú futbalovú dráhu motivoval najviac. A na nej som stretával postupne skvelých ľudí, skvelé futbalové osobnosti. Podaktoré už v čase, keď svoj futbalový talent iba rozvíjali. Patrím k tým, ktorí zvyknú nepozorovane v debatách o futbale vysloviť napríklad jednu z mnohých právd, že tí, ktorí hrajú pre seba, nehrajú o nič, tí ktorí hrajú pre všetkých, hrajú o všetko. 

Tu na tomto gauči, kde sa teraz zhovárame sedel a svoje skúsenosti zo života približoval majster Európy z Belehradu, slávny Ivo Viktor, tiež človek, ktorý pre futbal obetoval veľa. Keď mám pre čitateľov Regiónu Hont niečo povedať, aby to išlo len z môjho srdca, nuž odkazujem: Neverte všetkému čo viete o futbale a čo vám bude o futbale povedané. Futbalom žite, choďte sa pozerať na futbal detí, mládeže, dospelých a komunikujte s mnohými, aby ste túto krásnu hru obohacovali svojimi skúsenosťami a svojim podielom na jeho rozmachu i prosperite.“

Z povedaného nemusíme čitateľa presviedčať, že Štefan Dohnálek je veľmi vzdelaný a hlavne životom ošľahaný človek. Nechajme ho preto radšej ďalej hovoriť samotného:

„ Môj otecko bol holičom v Modrom Kameni, kde som s futbalom začínal a mamka bola kaderníčkou. Mal som skvelých rodičov, krásne detstvo. Nerád rozprávam napriek tomu svoj životopis. Nie preto, že by som chcel v ňom niečo zatajiť, za zaujímavejšie a podstatnejšie pokladám čo som stihol užitočné zo svojich cieľov urobiť a čo by som ešte urobiť chcel...“ 

Nuž z jeho bohatých archívnych dokumentov sme si vybrali, že Štefan Dohnálek hrával po skončení základnej vojenskej služby vo Zvolene spolu s ďalšími bývalými hráčmi armádnej Dukly Antonom Búrikom, Jožkom Petrovičom, Imrom Deákom  či Ľubošom Škamlom. História futbalu Zvolena prezrádza, že vo futbalovej sezóne 1971/72 hral Zvolen majstrovské divízne zápasy, aby si neskôr Zvolen pod vedením trénerskej dvojice  Šajben – Mozoláni vybojoval postup do Slovenskej národnej futbalovej ligy. Už divízny káder Búrik, Bosák, Dohnálek, Petrus, Uhrin, Banski, Jančík, R. Siegel, Deák, Poliačik? Svintek, Kalina, Močár, Zauška a Serula naznačil, že Zvolen za vtedajšieho schopného futbalového vedenia, kde v prvých funkcionárskych radoch stáli .vtipkári Matrtaj, Mozoláni, ale i futbaloví šíbri Mališ s Koštialikom boli futbalové ciele postavené v tomto meste „bryndziarov“, ako ich podaktorí zvykli slangom nazývať, vysoko. 

Aké boli ciele Štefana Dohnálka? Sám to približuje s odstupom rokov slovami:

„ Keď som narukoval 1. októbra 1969 do Dukly Banská Bystrica a v nej videl na tréningoch i v majstrovských zápasoch hrať futbal v podaní Jána Medviďa, Jozefa Tománka, Štefana Jutku, Alberta Rusnáka, Mikuláša Czingela, Štefan Šarišského a ďalších o dôležité majstrovské body, vedel som, že sa musím veľmi veľa futbalovo zdokonaľovať. V Dukle pôsobilo v tom čase množstvo skvelých mladých futbalistov a prišli tu i mnohé talenty tak zo slovenských ako i českých klubov.  Masný, Masrna, Ilavský. Miro Kráľ,  všetko fantastickí futbalisti, ktorí sa futbalom chceli presadiť a aj sa ním presadili. Šampióni, tí veľkí, svetoví sa spravidla vždy rodili a vyrastali z masy a silnej konkurencie, lenže dnes je tá futbalová masa po našom slovenskom vidieku oklieštená, skutočných šampiónov hodných pomenovania – svetoví, v našom futbale prakticky niet. Mojim cieľom bolo hrať čo najlepšie a keď prišla chvíľa, že som hrať nemohol, vydal som sa cestou náročnou, trénerskou. Aj na nej som komunikoval s úžasnými futbalovými osobnosťami. Keď sme vo Veľkom Krtíši v rokoch 1979 – 1982 postupovali s mužstvom z vtedajších krajských futbalových majstrovstiev až do II. slovenskej národnej futbalovej ligy a v divízii napríklad začali hrávať s Čadcou, Detvou, Lučencom, Handlovou, Prievidzou, Partizánskym, Kysuckým Novým Mestom, Strážovom, Žiarom nad Hronom a Vrábľami, Svitom, Sninou či potom v II.SNFL so Stropkovom, Michalovcami, Bardejovom, Vranovo, Čaňou i ďalšími stretával som na lavičkách aj vzácne trénerské osobnosti. Dodnes si uchovávam v živej pamäti rozhovory napríklad s pánom Jozefom Markom, ktorý vtedy trénoval Prievidzu, ale i ďalšími, stále som sa snažil vzdelávať a komunikovať čo najviac s ľuďmi okolo futbalu, zaplatil som si zahraničnú stáž v Taliansku. Išiel som do klubu Udinese Calcio, ktoré pôsobí v talianskej Sérii „A“, kde trénovali futbalisti z 10 krajín sveta a z domácich tam hráčsky pôsobili okrem iných  slávny brankár Dino Zoff, neskôr aj úspešný futbalový tréner, Nemec Oliver Bierhoff či Brazílčan Zico. Aj tam so videl ako sa napríklad tréneri už pri deťoch či mládeži snažia trénovať tak, aby tie tréningy im prinášali radosť. Obdivoval som u viacerých trénerov ako dokážu motivovať chlapcov pre futbal. Mám vo svojom bloku poznámku – vychovávať a zveľaďovať talenty! Dnes ešte trénujem s detičkami v rodnom Modrom Kameni.“


Pohľad na trénerskú tvár Štefana Dohnálka v čase jeho najväčších trénerských úspechov. Snímka: Archív autora článku

Štefan Dohnálek viedol svoje mužstvo v o vyše 1200 majstrovských futbalových zápasoch. Reálne sa snaží pozerať na budúcnosť a ešte reálnejšie a zodpovednejšie vyberá slová z vlastnej hráčskej i trénerskej futbalovej praxe. Prečo mu nepoložiť napríklad otázku?

„ Vo svojich bohatých zápiskoch, presnejšie to nazvem, skvele spracovaných metodikách  stojí titulok: Vášeň nech sa volá futbal! Ide, teda, o iracionálne pohnutie človeka spôsobené vierou v blízkosť kvality, ktorá si zaslúži dôveru. Realizuje odpoveď fantázie na aktuálnu potrebu uspokojenia.

Ide o silný, dlhodobý cit, ktorý významne ovplyvňuje v tomto prípade futbalistu, ale i trénera a jeho myslenie i činnosti. Je zdrojom energie, vytrvalosti a vôle prekonávať prekážky a dosiahnuť ciele; triedenie nie je ľahké, pretože vášní je veľké množstvo: vášne zberateľské, umelecké, čitateľské cestovateľské, vlastenecké a iné. Čo taká mentorská definícia znamená vo futbalovej hráčskej či trénerskej praxi? Prezradíš?“

Štefan Dohnálek najskôr zatvorí zviazanú prácu, v ktorej má tento titulok uvedený. Potom pomaly usrkne z kvalitnej kávy urobenej jeho manželkou Jankou, aby pokojne zareagoval.

„ Zober si takého Mariána Masného. Bol majstrom futbalu,  s prirodzeným talentom pre túto krásnu hru. Ale on predovšetkým skutočne miloval a verím, dodnes miluje futbal. Urobil všetko, napriek tomu, že nikdy nechcel byť vojakom a neznášal vojenské povinnosti, aby sa dostal do základnej zostavy seniorskej armádnej Dukly. Keďže som s ním uskutočnil množstvo rozhovorov a prežil v mladosti na izbe množstvo času, rovnako som s ním strávil množstvo hodín na tréningoch, toto tvrdenie som jeho prístupom k futbalu dostával od neho denne na podnose.  On ako nesporný talent odtrénoval množstvo hodín veľmi precízne, vnútorne tréningy prežíval. Pritom sa mohlo zdať, že všetko robí flegmaticky. Ale on si nielen vnútorne vedel aj poplakať, keď ho tréner nepostavil na zápas...Mal úctu k spoluhráčom aj protihráčom a dokázal plniť všetko, čo dostal od trénerom príkazom. Nesebecký, nenamyslený futbalový džentlmen so svojimi všetkými plusmi i mínusmi. Technický futbalista so skvelou kľučkou, dynamická osobnosť, s výbornou kľučkou a úžasným zrýchlením. Prečo to hovorím? Debatujeme o vášni. Tréner musí ovládať a pracovať v praxi s poznanou a naštudovanou teóriou ak takú nedostal do vienka a priamo mu neboli dané vlastné psychologické danosti pre prácu, ktorú sa rozhodol robiť. Ak si posadnutý vášňou, nemôžeš pre život iba brať, ale musíš aj dávať, ak chceš byť kvalitným, v tomto prípade futbalistom, trénerom či v inom prípade aj ako človekom. Musíš veľa hľadať a nachádzať aj pri obdive jednoduchých činností prečo sa dokážeš aj s maličkosti tešiť. A hlavne, prečo sa dokážeš tešiť, radovať z úspechov iných.“

Keď to Štefan Dohnálek dopovedal, ešte sme si zapísali ním vyslovenú najideálnejšiu jedenástku Veľkého Krtíša, ktorú nosí vo svojej mysli roky a vyzerá nasledovne : Ján Miháľ – Marián Labuda, Ing. Ján Ceruľa, Zoltán Zolyómi (spravidla kapitán mužstva), Dušan Golian – Dušan Kováč, Pavol Štefanec, Ľubomír Belík – Ján Laurík, Zoltán Kuzma, Karol Horn, ale zároveň pridali k Veľkému Krtíšu, s ktorým ako tréner dosiahol najprenikavejšie futbalové úspechy i podaktoré ďalšie trénerské futbalové štácie. Napríklad Lučenec, Dolnú Strehovú, Želovce či Nenince, kde sa rozhodne hotujeme porozprávať s ich skutočnou legendou futbalu.