Vitajte v regióne Hont info@regionhont.sk

Predvianočné zvyky a tradície v Honte

08.12.2020 715 x

Pomaly sa k nám blížia najkrajšie sviatky v roku. Každý sa teší na čas, keď si po náročnom roku sadne s rodinou k štedrovečernému stolu, ktorý bude plný tradičných vianočných dobrôt a večer zakončí pri vianočnom stromčeku rozbaľovaním darčekov s rozprávkami v pozadí. No nezabúdajme, že aj obdobie adventu má svoje čaro a takisto sa spája s množstvom zvykov a tradícií. Dnes by som vás preto chcela previesť známymi aj menej známymi tradíciami.

Sv. Katarína – 25. november

Od nepamäti sa tradovalo, že počas dní pred zimným slnovratom majú temné sily väčšiu moc. Preto dostali pomenovanie stridžie dni. Čo znamenalo, že ranné návštevy žien v akejkoľvek domácnosti boli nežiaduce. Vraj návšteva žien v domoch spôsobovala mrzutosti a starosti. 

Za prvý stridží deň sa považoval dvadsiaty piaty november, čiže deň, ktorý patrí Kataríne. Okrem populárnej pranostiky ,,Katarína na blate a Vianoce na ľade“ sa s týmto dňom spája množstvo zvykov. Napríklad, po tomto dni sa už nemohli konať tanečné zábavy a pre mnohých začal pôst. V tento deň mal do domu vždy najskôr vstúpiť muž, aby priniesol rodine šťastie, a rovnako boli zakázané ženské práce s ihlou, pretože na ďalší rok by nebola dobrá úroda.  

Sv. Ondrej – 30. november

Ako ďalšieho tu máme veštca Ondreja, ktorému patrí posledný novembrový deň v kalendári. 30. november bol považovaný za najčarovnejší deň v roku, čo mnohí využívali na veštenie. Hlavne mladé dievčatá, ktoré chceli vedieť viac o svojom budúcom partnerovi. Nepochybne najznámejšia tradícia je liatie olova cez kľúčovú dierku. Dievčatá liali olovo do studenej vody a na základe jeho tvaru hádali povolanie budúceho priateľa. 

Na Ondreja však neveštili len dievčatá, ale aj hlava rodiny – otec. Ten zobral štyri hrnčeky, pod každý skryl jeden predmet – hlinu, chlieb, hrebeň a prsteň. Hlina predstavovala smrť, chlieb zbohatnutie, hrebeň chorobu a prsteň predpovedal svadbu. Potom si zavolal ostatných rodinných príslušníkov, ktorí bez toho, aby vedeli, čo ktorý hrnček skrýva, si po jednom otočili. Takto si určili svoj osud.



Sv. Barbora – 4. december

Možno Barborka priamo nepatrí medzi povestné strigy, no rovnako aj tento deň ako deň Sv. Kataríny sa považoval za magický a patril medzi povestné stridžie dni. Zvyklostí a pranostík na Barboru je naozaj veľa. Počas tohto dňa sa v mnohých rodinách nešilo, nepriadlo ani nepáralo, inak by sa statok páral,  čiže klal. Rovnako, ako na sv. Luciu, aj počas sv. Barbory sa dievčatá a ženy obliekli do bielych šiat ako Barborky, hlavu si ozdobili šatkou alebo venčekom a chodili po domoch. Na rozdiel od Lucie, kedy ženy mlčali, na Barborku boli pri návšteve domu iné zvyky. Keď prišli do domu, zborovo sa s domácimi pomodlili alebo predniesli krátku básničku: Barbora, z rodu vzácneho, dcéra otca zúrivého, my ťa ctíme, velebíme, tak ako môžeme a vieme, uvrhnutá do žalárov s veľkou nebeskou žiarou, vstúpila z hroznej temnosti do veľkej sviatosti."  Ženy mali v ruke väčšinou metličku alebo husacie krídlo, aby nimi symbolicky povymetali izbu. Ale mohli niesť aj košík s jabĺčkami, iným ovocím a sladkosťami, ktoré rozdali dobrým deťom, pre tie neposlušné mali pripravený prútik.

S Barborou sa spája aj ďalšia tradícia - čerešňová vetvička, ktorú si vydajachtivá dievčina odrezala zo stromu, a ak jej do Vianoc vykvitla, mala sa do roka vydať. Podľa tejto vetvičky sa dalo tiež určiť, odkiaľ bude budúci ženích pochádzať. Ktorým smerom sa vetvička vo váze otočila, z tadiaľ mal prísť jej vyvolený. Ak teda túžite, milé nezadané dámy a dievčatá, dozvedieť sa, či sa na budúci rok vydáte, nezabudnite si dnes odrezať  čerešňovú vetvičku a dať si ju do vázy! 

Sv. Mikuláš – 6. december

Nepochybne medzi najobľúbenejší sviatok patrí Mikuláš, s ktorým sa spája množstvo legiend. Najznámejšou je určite o troch chudobných dievčatách, ktoré chcel otec poslať do nevestinca. Dozvedel sa to však Mikuláš a každej z dievčat hodil do okna balíček plný zlata, aby sa mohla vydať. Okrem tohto príbehu je množstvo ďalších, kde Mikuláš robí dobré skutky, pre ktoré si ho ľudia a najmä deti obľúbili. Po smrti sa dokonca stal ich patrónom.  

V súčasnosti je však známy ako milý dedko s dlhou bielou bradou a červeným kabátom, ktorý chodí podvečer spolu s anjelom a čertom. Dobrým deťom rozdáva sladkosti a pre tie neposlušné má čert pripravené vrece uhlia. 

Sv. Lucia – 13. december

Od Lucie do Vianoc každá noc má svoju moc. Najznámejší stridží deň, s ktorým sa spája množstvo zvykov. Na Luciu sa jedol cesnak, ktorý mal chrániť pred zlými duchmi. Takisto sa v tento deň nesmelo vpustiť cudziu ženu do domu či nič dávať alebo požičiavať. V predvečer Lucie chodili po domoch ženy zahalené do bielych plachiet, s pomúčenou tvárou, mlčky, aby ich nikto nespoznal a vymetali kúty. Vyháňali zlých duchov, temné sily, choroby a trápenia. 

V tento deň bol priestor aj na čary. Dievčatá si na 12 papierikov napísali mená chlapcov, možných budúcich ženíchov. Každý deň do Vianoc si jeden vytiahli a spálili. Na Štedrý deň po večeri si otvorili posledný, na ktorom bolo meno ich budúceho manžela. 

Rovnako aj chlapci mali svoje povinnosti v tento deň. Ak chceli zistiť, ktorá z dievčat je bosorka, museli si vlastnoručne vyhotoviť drevený stolček. S jeho výrobou museli začať večer na Luciu a každý deň mali niečo pridať, tak aby bol hotový na Štedrý deň. Pozor pri výrobe nemohli použiť žiadny klinec. Keď sa potom na polnočnej omši postavili na takto zhotovený stolček, uvideli všetky miestne strigy, ako sedia obrátené chrbtom k oltáru. 

Nielen mladí považovali dni od sv. Lucie až do Vianoc čarovné. V mnohých rodinách, poväčšine to bol najstarší člen rodiny, zapisovali počasie počas dní od Sv. Lucie až do Vianoc. Aké bolo počasie v jednotlivých dňoch, také boli mesiace v nasledujúcom roku. Táto tradícia sa zachovala aj v našej rodine, kde najstarší člen, môj starý otec, už niekoľko desaťročí zapisuje dni od Sv. Lucie až do Vianoc. A verte či nie, mnohokrát sa jeho veštba vyplnila. 

Adventný veniec

Adventný veniec je súčasťou našich domácností už veľmi dlho. Nikto presne nevie, odkiaľ prišiel, ale spája sa s ním krásna symbolika. Veniec je vyrobený z rôznych ihličnanov, ktoré znamenajú trvalý život. Niektoré ihličnany majú ešte ďalšie významy. Napríklad vavrín znamená víťazstvo nad prenasledovaním a utrpením, borovica, cezmín a tis znamenajú nesmrteľnosť a cédru sa pripisuje sila a uzdravenie. 

Okrúhly tvar venca nemá začiatok ani koniec a symbolizuje večnosť Boha, nesmrteľnosť duše a večný život nájdený v Kristovi. Šišky, oriešky alebo semienka sú symbolom života a vzkriesenia. Nakoniec štyri sviečky predstavujú štyri týždne adventu. Všetko dokopy vyjadruje nesmrteľnosť našej duše a nový, večný život nájdený v Kristovi. 

K sviečkam na adventom venci sa viažu ešte ďalšie pravidlá a symboly. Sviečky by sa mali zapaľovať v smere hodinových ručičiek a hlavnou farbou by mala byť fialová. Táto farba je symbolom pokory a dôstojnosti. 

Každá sviečka má potom svoj osobitý symbol. Prvú adventnú, tzv. železnú nedeľu sa zapaľuje sviečka nádeje. Druhú adventnú, tzv. bronzovú nedeľu sa zapaľuje sviečka mieru. Treťou adventnou nedeľou je strieborná nedeľa a zapaľuje sa sviečka priateľstva. Nakoniec na štvrtú adventnú nedeľu, tzv. zlatú sa zapaľuje sviečka, ktorá predstavuje lásku.