Hontiansky hokejový klub funguje už vyše 30 rokov

Úvodné foto: Takto sa dali na začiatku svojej historicky i obsahovou náplňou hodnotnej cesty prostredníctvom amatérskeho hokeja zvečniť hráči Hontianskeho hokejového klubu po hokejovom turnaji v Ružomberku. Bolo to tesne po roku 1995. | Foto: archív autora článku

Znie to neuveriteľne, ale pravdivo. Hontiansky hokejový klub funguje už vyše 30 rokov. Hlavným organizátorom jeho vzniku je Milan Kmeť z rázovitej obce okresu Krupina, Dolného Badína. Nádherná príroda, dobrí ľudia, nositelia vzácnej histórie prepájania prírody so šľachetnou  prácou pre dobro svoje, ale aj iných. Keď sme začali pátrať po hokejových začiatkoch tohto klubu, dostala sa nám do rúk úvodná fotografia amatérskych hokejistov z Hontu, ktorá nás zásluhou Stanislava Janovského nasmerovala práve do Dolného Badína. 

Pána Milana Kmeťa, ktorý uzrel svetlo sveta 9. februára 1969 sme vyrušili z jeho pracovného nasadenia v jeho príbytku. Sadli  sme si na lavičku v nádhernej prírode, v lone ktorej sme sa už v úvode rozhovoru zoznámili s jeho včelím rajom. Dobrého včelára spoznáte najmä podľa čistoty na včelnici i vo vlastnom srdiečku, zodpovedného prístupu k zdraviu včelstiev a kvality jeho produktov, ale ii ďalším ľuďom. Dobrý včelár udržiava poriadok v práci s včelstvom i v komunikácii s ľuďmi. Úle má  čisté a udržiavané, bez hromadiaceho sa starého vosku alebo neporiadku, ktorý by lákal škodcov. Dobrý včelár vie odborne posúdiť a pravidelne vykonávať preventívne aj liečebné zásahy proti chorobám a parazitom. Aj proti ľudskej zlobe. Kvalitný med nie je prehrievaný ani riedený a má známy pôvod. Overený včelár nepredáva med označený ako „Zmes medov z EÚ“. Skúsený včelár dokáže promptne reagovať na zmeny počasia a zdravotný stav včelstva. Taktiež rozumie komplexnému hodnoteniu včelstiev, ktoré nezahŕňa iba množstvo vyprodukovaného medu.

Keď spoluautora tohto článku i knižného vydania pozýval Milan Kmeť na obhliadku jeho 50. úľov na záhrade, dostalo sa mu poďakovania za pozvanie so slovami: „ Za takým účelom prídem inokedy. Dnes sa pobavme obšírnejšie o vzniku Hontianskeho hokejového klubu v prítomnosti vášho priateľa od detstva, Stana Janovského“. 

Pán Milan Kmeť súhlasil s takým postupom. Hneď na úvod som sa od neho dozvedel, že ešte ako začínajúci amatérsky hokejista spolu s prítomným Stanom obdivovali vtedajší reprezentačný útočný trojzáprah v československej reprezentácii Igor Liba – Dárius Rusnák – Vincent Lukáč. Stano Janovský ho doplnil, že keď videl hrať Igora Libu na vlastné oči vo Zvolene, povedal si vnútorne, že on sáám zďaleka nehrá hokej: Telefonicky ho autor tohto knižného príspevku spojil priamo s Igorom Libom, aby Stano sám na vlastné uši počul reakciu Igora Libu na také hodnotenie. Igor mu z Košíc tlmočil poďakovanie za také hodnotenie so záverom, že mu ˇpraje ešte veľa radosti v jeho dospelosti z aktívneho amatérskeho hokeja. Vedel. Totiž, ako vie radosťou biť Stanovo srdiečko pre lokálny, amatérsky hokej. Vie to na základe svojich hokejových skúseností aj Milan Kmeť, do ktorého sme sa dozvedeli, že tento amatérsky hokejový klub založil z úcty k výsledkom vtedajšej štátnej reprezentácie. 

Keď sme sa  započúvali do jeho slov, podsunul nám množstvo výstrižkov z niekdajšej regionálnej tlače, v ktorej aj on sám publikoval také riadky. Aj vo svojej besiedke na jeho záhrade povedal s odstupom desaťročí, že ich amatérske hokejové začiatky boli veľmi ťažké. Na svoj prvý oficiálny zápas cestovali do Lučenca, ktorý vtedy hrával organizovanú krajskú hokejovú súťaž. Hokejisti Lučenca im na prvý zápas požičali aj jednu sadu svojich dresov. Potom Milan Kmeť pokračoval aj takto: „Postupne sme sa v našom novovytvorenom klube na našom Honte vzmáhali a výstroj sme si zabezpečovali každý sám.  Pritom sme s hrdosťou oceňovali verejne každý úspech slovenskej hokejovej reprezentácie a tešili sme sa, keď nás navštívili aj samotní reprezentanti, konkrétne napríklad v neďalekom Bzovíku Vlasto Plavucha s Miroslavom Šatanom, dokonca aj vtedajším manažérom slovenskej reprezentácie Dušanom Pašekom a samotným prezidentom vtedajšieho Slovenského hokejového zväzu Jánom Mitošinkom. Hľa, tu je to zásluhou autorky Terézie Luciakovej zdokumentované aj v našej regionálnej tlači. 

My sme spočiatku hrali bez tréningov, lebo sme v Krupine  nemali umelú ľadovú plochu. Napriek tomu sme skoro každý týždeň, keď bol umelý ľad k dispozícii, chodili hrávať hokejové zápasy do Levíc, Zvolena, Detvy, Žiaru nad Hronom či Lučenca. Všetko sme financovali z vlastných peňazí aj keď sa nám zavše podarilo presvedčiť aj nejakých sponzorov. Mali sme však radosť, keď sa na náš hokej napríklad v Revúcej prišlo pozrieť 300 divákov. Náš káder tvorili prevažne  chlapci z Hontu. Len brankára, veľmi kvalitného, dokonca s ligovými skúsenosťami sme  mali zo Zvolena a aj dvoch, troch talentovaných mladých chlapcov do útoku. Náš kolektív tvorili so začiatku Machaj st  a Machaj ml. Kmeť, Valica, Fekiač, Paška, Frčka, Janovský, Matej, Luther, Benedik, Šneider, Kocka, Štimeľ a Úkrop. 

Nechcem tento knižný projekt kŕmiť štatistikami nášho klubu, ale v sezóne 2001/2002 zohralo naše mužstvo 27 zápasov s bilanciou 7 výhier 2 remíz a 18 prehier. Kolektív sa postupne stabilizoval, dokonca v Detve sme si prenajali na určité hodiny v týždni aj umelú ľadovú plochu, hráčov pribúdalo a najzaujímavejšími výsledkami s najkvalitnejšou športovou úrovňou boli zápasy Brezno – Hontiansky hokejový klub ( ďalej HHK) 7:9, Levice – HHK 9:12,Brezno HHK 7:6, HHK – Čierny Balog 4:0, HHK – Banská Štiavnica 8:6, HHK – Brezno 9:1, HHK – Čierny Balog 4:6. Naša zostava vyzerala v spomínanom období takto: brankár J. Machay st. – obrancovia Kmeť, Valica,Fekiač, Šumichrast, Ližbetin, Moravčík, Lutter, útočníci: Matej, Plózer, Machay ml. Benedik, Janovský, Schneider, Strieborný, Ukrop, Štímel. Najproduktívnejšími hráčmi boli: Machaj ml. – 26 gólov, Štímel 23 gólov, Strieborný 17 gólov, Matej 17 gólov.  Ukrop 15 gólov, Janovský 14 gólov, Plózer 13 gólov. Pravda je aj tá, že v tejto sezóne nám finančne pomohli podnikateľské spoločnosti vedené Ing. Petrom Kapustom a pani Monišová.“

Čo k tomu dodať viac? Dôkaz, že fungovanie amatérskeho hokeja má svoje opodstatnenie. Ktoré približujeme v ďalších príspevkoch netradičnej knižnej prvotiny organizovaného hokeja na Honte. 

Hokeja, v ktorom sa utužujú priateľstvá, fair – play súboje, v ktorom sa spájajú tisíce ľudí. Amatérsky hokej podporuje zdravý životný štýl, buduje komunitné vzťahy a ponúka priestor pre vášeň k športu bez ohľadu na vek či výkonnosť. Pre mnohých hráčov predstavuje ideálny spôsob odbúrania stresu po práci a príležitosť byť súčasťou tímovej spolupráce.