Srdcom na Honte, dušou v umeleckom svete

Ing. Júliusa Nyarjáša poznám už od základnej školy. Celé roky som vedel, že jeho srdce bije pre šport, vďaka ktorému navštívil vyše 70 krajín sveta. Dlho som však netušil, že počas svojich ciest nevynechal žiadnu významnú či menej známu galériu. Umenie prenášané na plátno ťahmi štetca či pretavené do majstrovstva sochárskeho remesla ho láka dodnes. Preto som sa ho teraz, keď už má za sebou vyše 76 rokov bohatého života, opýtal: Čo mu prinášajú plenéry výtvarných umelcov, ktoré organizuje už viac ako tridsať rokov – najskôr na Španej Doline a od roku 2006 aj na Honte?

Jeho odpoveď znela úprimne:„Už na základnej škole ma svojimi maľbami zaujala vtedajšia učiteľka výtvarnej výchovy Ľudmila Lakomá. V tom čase som netušil, že sa neskôr vďaka svojej tvorbe, ktorá je celý život spätá s mojimi rodnými Michalovcami, stane významnou maliarkou tohto zemplínskeho centra. Dnes je táto rodáčka z neďalekých Zálužíc známou a obdivovanou umelkyňou nášho jedinečného Zemplína. Jej tvorbu preslávili nielen folklórne motívy, ale aj krajinky nášho rodného kraja, v ktorých zachytila čarokrásne zemplínske tradície.

Keď ma športový život zavial do Banskej Bystrice, spoznal som tradície neďalekej Španej Doliny. Práve tam som na prvý plenér, ktorý som organizoval, pozval aj pani Ľudmilu Lakomú-Krausovú. Čas utekal a ja som z roka na rok sledoval, ako výtvarníci so štetcom v ruke zachytávajú prirodzené svetlo a tiene. Menili prírodnú scenériu Španej Doliny spôsobom, akým sa to v ateliéri jednoducho nedá. Symbióza svetla, umeleckého oka a vnemu prinášala obrazy, aké v uzavretom priestore nevzniknú.

Počas večerných debát s umelcami z celého sveta som zistil, že atmosféra plenérov v lone prírody je pre nich útekom od denného stereotypu a mestského ruchu. Pomáha im odbúravať stres a tvorivý blok. Zo športového hľadiska by som to prirovnal k bežeckému fartleku. Večerné diskusie neboli len o hodnotení diel. Táto priama konfrontácia posúvala maliarov a sochárov vpred rýchlejšie než samotná osamotená práca.

Keď sme sa s manželkou Elenkou presťahovali na Hont – najskôr do kúpeľných Dudiniec a neskôr do skutočnej oázy pokoja medzi vinohradmi v Hokovciach – toto intenzívne spolužitie ľudí s rovnakými záujmami pokračovalo aj tu. Deje sa tak aj vďaka mnohým sponzorom, no predovšetkým vďaka vytváraniu silných profesionálnych a priateľských väzieb. Preto mám teraz, keď o tom hovoríme, chuť vymenovať všetkých, ktorí nám celých dvadsať rokov pomáhali a pomáhajú.“

Takto rozprával Ing. Július Nyarjáš. Ako publicisti sme rýchlo pochopili, že účastníci týchto podujatí nemusia počas plenéru riešiť bežné domáce povinnosti a môžu sa naplno odovzdať umeniu. Vo vopred premyslených zostavách navštevujú lokality s typickou ľudovou architektúrou a malebnými vinohradníckymi domčekmi, ktoré sa v lone hontianskej prírody stávajú ich dočasnými ateliérmi.

Už niekoľko rokov toto podujatie nachádza zázemie a sponzorskú podporu v hoteli Jantár, kúsok od centra Hokoviec. V poradí 20. ročník tohto medzinárodného maliarskeho a sochárskeho sympózia slávnostne otvorili 23. augusta 2026 a zavŕšili ho záverečnou výstavou 29. augusta.

Jubilejný ročník sa podľa slov organizátorov aj samotných aktérov mimoriadne vydaril. Hoci sa svet okolo nás neustále mení, umelci sú tu na to, aby zachytili jeho prchavé momenty – čo potvrdzujú aj zápisy v kronike podujatia. Výstižne to v bulletine a na pozvánke k záverečnej výstave zdokumentovala aj riaditeľka hotela Jantár Ing. Lucia Krátka. Citovala na nej slávneho Pabla Picassa, ale aj ďalšieho predstaviteľa kubizmu, francúzskeho maliara a sochára Georgesa Braqua: „

Umenie je vytvorené preto, aby znepokojovalo a prebúdzalo city, kým veda nás upokojuje. Umelec neukazuje veci také, aké sú, ale také, akými sa stanú, keď prejdú jeho srdcom.“

Čo k tomu dodať z pozície autora, ktorý o výtvarných a sochárskych sympóziách na Honte napísal už nejeden text? Pre mňa, ako laického milovníka umenia, predstavuje srdce umeleckého zážitku v plenéri prepojenie emócie, autenticity a priameho pozorovania tvorivého procesu. Dobre zorganizovaný plenér neponúka verejnosti len hotové diela, ale otvára dvere priamo do intimity umeleckej tvorby.

Či už to bolo v minulosti s pomocou Kúpeľov Dudince, a. s., alebo teraz, po ôsmykrát, pod organizačnými krídlami hotela Jantár v Dudinciach a ďalších nemenovaných partnerov, jedno je isté: manželia Elenka a Július Nyarjášovci sú pre publicistu zárukou ľudskosti, dobra a absolútnej dôveryhodnosti.