Slová spoza futbalovej opony: Učme sa z minulosti, žime v prítomnosti, aby sme mohli modelovať budúcnosť !

Úvodné foto: Kde inde sa mohli ponáhľať z kúpeľného domu Rubín tak vzácni hostia? Iba na blízky futbalový štadiónik, ktorý mal v tom čase premiéru. Na snímke zľava do prava: vtedajší primátor mesta Dudince Štefan Pokľuda, majster Európy vo futbale z roku 1976 Ladislav Jurkemik, tréner Jozef Vengloš, ktorý okrem iných viedol 2x výber mužstva sveta a raz výber mužstva Európy, ktoré hralo v New Yorku priateľské nstretnutie s mužstvom sveta, majster Európy z roku 1976 Zdenek Nehoda, brankár Slovana Bratislava, VSS Košice a Chemlonu Humenné René Babušík a autor seriálu i knihy Futbaloví anjeli a démoni Jozef Mazár. V pozadí neznámi priaznivci futbalu. | Foto: archív Športlandie.sk

„Nepatrím medzi ľudí, ktorí viedli o svojej športovej kariére presné štatistiky. Nikdy som sa tým nezaoberal v širších súvislostiach či je to dobré, alebo zlé. Viem však isto, že som patril medzi tých hráčov Slovenskej republiky, ktorí počas svojej futbalovej kariéry dostali od funkcionárov mnohé ponuky na pôsobenie v tom ich futbalovom klube. Prvú vážnejšiu som dostal ešte vo svojich šestnástich rokoch. Vtedy sme skončili v dorasteneckej lige s mojimi VSS Košice na striebornej priečke v I. dorasteneckej lige Československa. Trénoval nás v tom čase skúsený futbalista, počas futbalovej kariéry výborný technik, vzácne konštruktívny futbalista, veľmi dobrý človek, Andrej Daňko.  Ponuku prestúpiť do Dukly Banská Bystrica mi dala, podľa mojej mienky, najvýraznejšia osobnosť vo futbalovej práci s mládežou na území celého Československa, pán Peter Benedik. Prečo to hovorím? Narodil som sa v športovej rodine. Tak môj otec ako i mamka boli vrcholovými aktívnymi športovcami. Obaja vyštudovali Fakultu telesnej výchovy a športu Univerzity Karlovej v Prahe a tak som vzťah k športu, pohľad a vnímanie na metodiky jednotlivých športov, dostal prakticky do kolísky" - zareagoval s úsmevom Tomáš Medveď vo chvíli, keď sme mu oznámili, že náš záujem je poukladať jeho spomienky do knihy Futbaloví anjeli a démoni o futbale tak, ako ich vníma on sám. Vedeli sme, futbal hrával v slovenských prvoligových oddieloch Dukla B. Bystrica, Inter Bratislava , 1.FC Košice, Chemlon Humenné , Lokomotíva Košice, Slovan Bratislava, Artmedia Petržalka a FC Senec, potom v nemeckom druholigovom bundesligovom SSV Ulm, ďalej v dvoch maďarských kluboch, ktoré niesli názvy, FC Videoton Székesfehérvár a Lombard Pápa, v čínskom Šenjang Ginde, ale aj českých, vtedy prvoligových  Drnoviciach, v Zlíne a Viktórii Žižkov. 

„Nemyslel som si, že niekoho bude zaujímať aký film sa dokáže odohrávať v hlave človeka, ktorý hral vrcholový futbal preto, lebo ho mal a stále má skutočne úžasne rád. To budem potom spomínať aj na iných ľudí a aj z iných druhov športu. Veľa raz som musel zatínať zuby, aby som to, alebo ono urobil pri absolvovaní futbalovej abecedy dobre. Mamka Věra ma už ako dieťa doslova po celých Košiciach ťahala so sebou z telocvične do telocvične, videl som tam cvičiť milé, usmievavé tety, ale na náradí aj nahnevané dievčatká, keď sa im nevydaril skok cez kozu či cvičenie na hrazde" - tieto slová boli ďalšími z úst veľmi príjemného spoločníka, alebo ak chcete Slováka, futbalového svetobežníka, ktorý dal svoj prvý ligový gól  v drese Dukly Banská Bystrica 21. augusta 1993 v stretnutí s Interom Bratislava (1:3). Tento deň pripadol na sobotu. Mimochodom, bol to deň narodenia spolutvorcu tejto knihy, aktívneho člena International Federation of Football History & Statistics, čo vo voľnom preklade znamená Medzinárodná federácia futbalových historikov a štatistikov, jediného zástupcu nášho slovenského futbalu a dnes skôr neoficiálneho či polooficiálneho historika, štatistika či kronikára futbalu banskobystrickej Dukly a česko-slovenského futbalu, človeka spod Urpína – Ing. Jaroslava Šišku.

Práve futbalovou históriou desaťročia nasiaknutý Jarko si v ten deň do rubriky 2. kola I. futbalovej ligy 1993/1994 okrem iného zapísal: FK Dukla Banská Bystrica (FK Dukla od 01.07.1993) - TJ Internacionál Slovnaft Bratislava 1:3 (1:1), góly: 36. minúta Tomáš Medveď  - 40. minúta Dušan Rupec, 64. minúta Ľubomír Luhový, 90. minúta Jozef Sluka. Nebol to prvý zápas Tomáša Medveďa v drese mužov Dukly v najvyššej súťaži, ale v poradí druhý, v ktorom dal svoj 1. gól  v najvyššej súťaži. Zostava Dukly Banská Bystrica pri rozostavení 4-3-3, správne podľa postov, vyzerala nasledovne: Norbert Juračka  - Jaroslav Vágner , Róbert Fízeľ , Ivan Kozák , Milan Kmeť  - Norbert Hrnčár, Marek Bažík, Miroslav Bažík - Tomáš Medveď, Ľubomír Faktor , Roman Mikulášik. Duklu viedla trénerská dvojica známa najmä hráčsky z košického futbalu: Ján Bodnár  na poste hlavného trénera so svojim asistentom Stanislavom Semanom st. Pre zaujímavosť hlavne futbalového fanúšika Dukly: v tomto zápase nastúpili prvýkrát v drese mužov Dukly Banská Bystrica v najvyššej súťaži aj ďalší dvaja odchovanci futbalovej školy Petra Benedika, Róbert Fízeľ a Marek Bažík. Naviac, v zápase bol 1. asistentom rozhodcu brat Petra Benedika, Bohdan Benedik. Stretnutie viedol ako hlavný JUDr. Gerhard Zvolánek za čiarovej asistencie už spomenutého JUDr. Bohdana Benedika ( obaja z Košíc)  a Jozefa Ligockého ( z Topoľčian. 

V sezóne 2004/2005 sa stal Tomáš Medveď kráľom strelcov maďarskej ligy a najlepším cudzincom, ktorí hrali v tom čase v najvyššej maďarskej súťaži z krajín EÚ. Bol prvým slovenským futbalistom, ktorý hral v čínskej futbalovej lige. Keď sme skrútli reč smerom k jeho rodičom, rozprával dejiny, za ktoré by sa nemusel hanbiť žiaden absolvent akéhokoľvek vysokoškolského vzdelania na ktorejkoľvek univerzite. Posúďte:

 " Narodil som sa 31. decembra 1973 v Košiciach. V čase, keď už mamka propagovala  na Slovensku, ako asistentka na katedre Tv UPJŠ v Košiciach nový druh cvičenia - džezgymnastiku. Tú časom pretransformovali cvičiteľky i cvičenky na rôzne formy aerobiku. Viete, poviem na rovinu, tak ako ona dokázala zapáliť svoje cvičenky pre toto dôležité pravidelné cvičenie z pohľadu zdravia, vedel tréner Peter Benedik nadchnúť nás, mladých chlapcov pre futbal. On nás vedel zavše vybičovať k takým veciam, že inokedy by sme ich neurobili. Spomeniem jeden príklad ako výsledok jeho neopísateľného pozitívneho poľa na nás. Raz sme skončili tréning a išli sme v Športovej hale Dukly na banskobystrických Štavničkách popri doskočisku skokanov do výšky. Môj spoluhráč  Siago, mimochodom výborný záložník, nepokojná duša, keď povedľa prechádzal skokan Róbert Ruffíni s ďalšími atlétmi, zahlásil: " Stavte sa s nami, že my - futbalisti, preskočíme zo štyroch krokov výšku 190 cm?" Slovo dalo dve, potom sa zainteresované strany, na jednej boli bývalí špičkoví skokani, na druhej sme boli my, začínajúci futbalisti - dohodli, že každý dá po 2 koruny. Ak z nás dvaja preskočia spomenutú výšku, berieme peniaze my, futbalisti, ak nie, peniaze budú vo vrecku skokanov. Obaja, teda Siago i moja maličkosť sme spomenutú výšku v teplákovej súprave zdolali. Vyhrali sme! Telocvičňa bola pre nás súčasťou našej prípravy na futbal. Tam sme hrali futbalové zápasy s atlétmi, cvičili saltá a premety s gymnastami, hrali zápasy so špičkovými džudistami. Dodnes mám v živej pamäti vicemajstra Európy z roku 1999 vo váhovej kategórii do 95 kg Semíra Pepica, rodáka z bývalej Juhoslávie i ďalších...Prečo to hovorím? V pozadí všetkého takého diania bol Peter Benedik. Dokázal prísť a trénovať aj s jednotlivcom. Iste mi to potvrdia Marek Penksa, Števo Rusnák či ďalší futbalisti.  Vnímal som už vtedy potrebu poznania a ovládania kvalitnej didaktiky a metodiky pre súvislosti nácviku každej športovej činnosti. Zdá sa mi, že dnes sa tá škola vo futbale, ale domnievam sa , v našich zemepisných šírkach ani v ostatných športoch, veľmi nenosí." 

Tomáš Medveď obetoval pre športovú kultúru, zďaleka nie len pre tú futbalovú, veľa zo svojej mladosti. Reprezentoval rodné Košice v mnohých finálových súbojoch o majstra Československa v atletike, basketbale a iných športoch. Mal športový nepokoj skrytý vo svojej duši. „ Mrzí ma, že nevyužívame metodicky v tréningoch futbalovej mládeže to, čo robilo mládež Dukly Banskej Bystrice úspešnou medzi ostatnými nie len v Československu. Veď medailisti z ME vo futbale 16 ročných chlapcov sa len tak z ničoho pre špičkový európsky futbal nenarodili? A bolo ich dosť. Mám na mysli aj tých čo hrávali na MS futbal za svoje stredné školy a získavali svetové vavríny na stredoškolských svetových podujatiach a boli odchovancami Dukly."

Po týchto slovách Tomáša Medveďa prišla opäť pauza. Nechceli sme rušiť túto zaujímavú chvíľku na potrebné zamyslenie sa. Futbalista, ktorý mal neuveriteľný výskok z miesta, sa vracal k svojej rannej futbalovej mladosti. Napríklad aj tej, keď mu tréner Dušan Galis spolu s majstrom Európy vo futbale z roku 1976 Antonom Ondrušom dojednávali jeho prvé zahraničné angažmá v jednom francúzskom ligovom klube. " Vtedy som nakoniec skončil v nemeckom SSV Ulm, ktorý hral II. bundesligovú nemeckú súťaž. Odohral som v nej vo futbalovom ročníku 2000/2001 celkom 23 zápasov a po ponuke z Artmedie Petržalka som začal obliekať jej dres. V Corgoň lige som s týmto mužstvom získal strieborné medaily. Netajím, potešilo ma, že o moje služby bol znova záujem v zahraničí. Maďarský FC Videoton Székesféhervár vybavil všetky náležistosti s mojim prestupom, bojovali sme na špici maďarskej ligy, ale klub začala trápiť ekonomika. Predali ma do Lombard Pápa. V drese toho klubu som dal vo futbalovom ročníku 2004/2005 18 gólov, stal som sa najlepším strelcom ligy, ale Pápu postihlo to, čo predtým FC Videoton. A tak som sa sťahoval znova. Do ďalekej Číny. Tamojší klub Šengjang Ginde kúpil nejaký vysoký funkcionár tamojšej Komunistickej strany, hrali v ňom až na 3 prípady dorastenci a traja cudzinci sme mali s nimi uhrať najvyššiu súťaž. Neprajem nikomu zažiť podmienky v akých sme pôsobili hlavne počas predzápasových pobytov na báze, za akých podmienok sme sa stravovali. Nakoniec sme najvyššiu súťaž zachránili, ročný kontrakt som dodržal a bol som rád, že som po roku znova doma. Nebol som z finančného hľadiska nikdy futbalovým žoldnierom. Futbal som však miloval veľmi a milujem ho do dnešných dní. Dal mi veľa poznania, poskytol množstvo zábavy, naučil ma dokonalému vlastnému spoznávaniu sa, vlastnej sebadisciplíne. Zaradil som sa medzi ligových stovkárov a odohral za roky 1993/2008 množstvo zaujímavých, vydarených i menej vydarených majstrovských futbalových zápasov. Bližšie štatistiky vám neprezradím, lebo som sa im, ako som vám v úvode povedal, nevenoval. Dnes však chcem pomôcť s partiou odborníkov i futbalových nadšencov Klubu ligových stovkárov . A stále chcem pamätať i na to, že futbal a kultúra sú spojenými nádobami, preto som už asi sedem rokov členom Futbalového mužstva zázrakov, teda MUFUZA, preto som rád, že sa môžem slušne, v súvislostiach a na základe vlastného poznania a vlastných prežitkov vyjadriť aj v knižke Futbaloví anjeli a démoni. Hlavne keď viem, že tá kniha má byť aj neformálnym príspevkom odchovancov futbalovej školy Petra Benedika k jeho minuloročným oslavám 70. narodenín. Tento človek mne osobne dal tak pre futbal ako i život veľmi veľa konkrétnych užitočných návodov. Vďaka jeho trénerskej metodike a výsledkom jeho trénerskej práce začínam byť z roka na rok vnútorne viac presvedčený, že umenie starnúť spočíva v tom, aby sme dokázali urobiť z konca nášho života obdobie šťastia. Osobne mi takú chvíľu pripomenul aj futbalový duel internacionálov Dukly Banská Bystrica a Dukly Praha, ktorý zorganizovala skupinka futbalových nadšencov práve vôkol pána Petra Benedika pri príležitosti osláv 50. výročia vzniku Dukly Banská Bystrica. Načo tajiť, som rád a hrdý, že som mohol byť produktom futbalovej Dukly spod banskobystrického Urpína."

Žiadna streľba od chrbta z hlavy futbalového dobrodruha.  Jeho mládežnícky život formoval Peter Benedik, tréner, ktorý so svojou mládežníckou družinou Dukly vyhrával vážne futbalové stretnutia nad Borusiou Dortmund, Leverkusenom, Tottenhamom Hotspur a ďalšími mládežníckymi celkami na tých najprestížnejších futbalových turnajoch Európy. 

Dnes príde taký futbalista s 53 krížikmi na chrbte do Dudiniec, čo urobil už niekoľko rokov po sebe, lebo otvorenie letnej kúpeľnej sezóny volá aj mladých futbalistov na ich futbalový turnaj. A vtedy sa tiež spomína. Ktorí slávni futbalisti a ich tréneri navštívili a pochvaľovali si pobyt v Kúpeľoch Dudince? Dnes sa počítajú na stovky. Medzi nimi nechýbajú futbalisti František Kunzo a Stanislav Seman, ktorí zvíťazili s olympijským mužstvom Československa v roku 1980 na XXIII. Letných olympijských hrách (LOH) v Moskve, majstri Európy z Juhoslávie Jozef Móder, Zdenek Nehoda, Ladislav Jurkemik a ďalší, ba aj svetoznámy slovenský futbalový tréner Jozef Vengloš, uznávaný v celom nielen futbalovom svete. Nechajme  výpočet mien  a priezvisk a oživme spomienky doc. PhDr. Jozefa Vengloša v spojení s Kúpeľmi Dudince. Kráčali sme dvaja spolu na jedno také otvorenie kúpeľnej sezóny a on mi vraví: „ Pýtaš sa ako vnímam prácu v Kúpeľoch Dudince. Platí aj tu, že kto sa stále díva iba do minulosti, nevidí na cestu pred sebou. V kúpeľoch Dudince si to uvedomujú, stačí ti zájsť a vnímať napríklad v Rubíne tú pohostinnosť a profesionalitu, ktorá sa odvíja od srdiečok ľudí, ktorí nám, klientom poskytujú služby, to je unikátne. Najväčší dar nie je zlato, ale čas, ktorý venuješ iným. Ten personál to uplatňuje. Zrejme sa tu učia z minulosti, žijú takým spôsobom v prítomnosti, lebo vedia, že modelujú budúcnosť“...

Z knihy Futbaloví anjeli a démoni doplnené z archívu autora knihy pre seriál: Nezabudnuteľní z Kúpeľov Dudince a.s.,