Nové obrazy dnešných pohľadov na Hont a svet vôkol neho

Foto: M. Bodnárová  | Text pod foto: Vraj úsmev je najkratšia vzdialenosť medzi ľuďmi. Autoportrét.

Raz za čas aj moje srdce, oči, zmysly zatúžia listovať jedinečnými prírodnými úkazmi prostredníctvom vnímanie súčasného Hontu mladými, viac či menej skúsenými výtvarníkmi. Umelcami zo Slovenskej republiky, ale i okolitých krajín. Mám na mysli majstrov štetca z oblasti profesionálnej, ale i amatérskej skupiny výtvarníkov, teda ľudových umelcov.

Nepatrím do skupiny kurátorov výstav, ale veľmi ma teší, ak môžem porovnávať akúkoľvek tvorbu približujúcu prírodné zákutia či krásy prírody Hontu minulých desaťročí ba dokonca storočí a zároveň ju porovnávať s tou zo súčasnosti. Bez akejkoľvek snahy vynášať súdy. Skôr hľadať, nachádzať a tešiť sa z reči srdca ľudí, ktorí dokážu vnímať Hont vlastným srdcom so štetcom či dlátom alebo aj fotoaparátom v ruke. Tam spravidla nachádzam a odhaľujem, ako sa menila a mení tvorba, prístupy k nej a pohľady na svet umelcami štetca, dláta, zvečňovaním toho, čo vidí umelcovo oko alebo srdiečko výtvarného nadšenca.

Cesty vynaliezavosti, hľadania a nachádzania krásy, pokoja, dynamiky, čara a tajomstva farieb a výtvarných techník sú obsiahnuté isto v odbornej literatúre z tejto oblasti veľmi košato. Cesty hľadania zatiaľ v mojom zamyslení napísaného, budú mať 28. septembra v Dudinciach už 13. ročník. Po druhý raz sa sympózium Hontianske inšpirácie 2019 uskutoční v spoločenskej sále Liečebného domu Smaragd Kúpeľov Dudince a.s., kde otvoria po roku znova iste zaujímavé maliarske a sochárske sympózium ako vyvrcholenie maľovania v plenéri a sochárskej tvorby v tamojšom kúpeľnom parku, ale aj v neďalekých vinohradoch tohto regiónu.

Pri tejto príležitosti sa patrí priblížiť aj širšej čitateľskej verejnosti mená a priezviská priateľov Ing. Lucie Krátkej, Ing. Vladislava Kokolusa, JUDr. Juraja Kovala, Ing. Mgr. Martina Beňucha, MUDr. Borisa benického, Ing. Ladislava Drábika, Ing. Ladislava Santorisa, Ing. architekta Dezidera Krčula, Rastislava Sviatka, RNDr. Róberta Lauka, Ing Michala Pukana, Ing. Viliama Kuvika a Ing. Gabriela Tuhého,  ktorí patria do zástoja tých, čo vedia a poznajú, že všetko prežiť ľudia nemusia. Často stačí pozorovať v pokoji na vlastnej duši a skúmať, čo sa asi odohrávalo v duši samotného umelca, keď dané výtvarné dielo tvoril. Potom skôr spravidla dospeje k poznaniu, prečo práve tak tvoril. Najväčšia milosť pre nás, ktorí to potrebujeme, je umenie pozerať sa a vidieť. V súvislostiach našich životov.

Celkom najmenej 17 maliarov a štyria sochári zo siedmich krajín budú práve 28. septembra vystavovať svoju tvorbu aby potvrdili, že aj majstrovstvo štetcom a dlátom, či už do dreva, alebo kameňa, je snažením a nie každodenným počinom, ktoré zahrňujeme pod pojem umenie preto, lebo je niečo ako pevná a krásna reťaz, ktorú ukuli umelci všetkých národov a dôb, aby ňou chránili dušu človeka pred odcudzením.

Keď som sa na túto tému nedávno rozprával s Mgr. art. Michaelou Bodnárovou z Dudiniec, ktorá už svojou maliarskou tvorbou vyvolala živé diskusie nie len doma či v neďalekej Českej republike, ale produkty jej tvorby a aj pohľadov na tento svet štetcom ocenili dokonca aj v Paríži, či nedávno na výstave v maďarskom Váci. Táto absolventka Akadémie umení v Banskej Bystrici, kde študovala v ateliéri súčasnej maľby prof. Františka Hodonského, akademického maliara v rokoch 2006 – ­ 2012, aby v roku 2011 absolvovala letný semester v ateliéri maľby u akademického maliara, doc. Daniela Balabána, na Fakulte umení Ostravskej univerzity, okrem iného povedala:

„ Mojou vlastnou tvorbou sa nesnažím robiť za pozorovateľov rozhodnutia ich pohľadov na krásno, dobro, pokoj duše, skôr sa v ňom snažím vyprovokovať svojou výtvarnou tvorbou viacerými technikami to, aby dospel sám k záveru, že každé hľadanie krásna je vecou určitého poznania kvality výtvarnej tvorby vo všeobecnosti, vyvolať v ňom dokonca možno aj chuť po širšom poznaní toho, čo mu dokáže obohatiť jeho vnútorné dobro a vnútorný pokoj. Domnievam sa, že rôznosť názorov na umelecké dielo ukazuje, že je to dielo nové, plné a životné.“

Aj keď som v tomto ročníku meno tejto výtvarníčky nenašiel na zozname, ktorí sa plenéra zúčastnia, jej viaceré obrazy vo mne vyvolali zaujímavé asociácie môjho vnútra. Už tým, že napríklad pri pohľade na portrét, ktorý vystavovala v Paríži, technikou, farebnosťou, ale i kompozíciou tváre vo mne potvrdil dojem, že nejde o portrét modelu, ale cit umelkyne, ktorý pri jeho maľbe prežívala. Zrejme je tomu tak aj v prípade, keď som sledoval výtvarné stvárnenie kvetín či prírody jej očami a jej vnútorným prežívaním.

Prečo to zdôrazňujem? Maliar stále, podľa mojej mienky, odhaľuje svoje vnútro a vnímanie tohto sveta. Prezrádza tajomstvo svojej duše. Každé jeho vytvorené dielo je odrazom určitého stupňa majstrovstva. Teším sa už dnes, čo nové prinesú tí, ktorých tvorbu budeme môcť vidieť už 28. septembra toho roku v Liečebnom dome Smaragd.

Manželia Elenka a Július Nyarjasovci, protagonisti a zanietení milovníci každej kultúrnej zrelosti a dobrí znalci stupňa výtvarnej kreativity u prihlásených, spolu s Kúpeľami Dudince a.s., ale aj Oblastnou organizáciou cestovného ruchu v Dudinciach iste prispejú k tomu, že každý, teda aj výtvarný, pohľad na to, čo je v prírode a umení krásne, vzbudí spomienky na tých, ktorých milujeme. V tom vidím veľkú prednosť a hodnotu takých plenérov.

Maľba Michaely Bodnárovej vystavovaná v Paríži