Vitajte v regióne Hont info@regionhont.sk

Informatórium (6) - Futbal náš každodenný

05.6.2020 131 x

Úvodné foto: Tu niekedy vyrastal ten mohutný rozkošatený strom klen, pod ktorý pritekala voda. V nej sa občerstvovali futbalisti, ale aj umývali po a počas zápasov. Odborne sa nazýva javor horský. Ide o húževnatejší strom ako buk, ktorý je v strednej Európe zastúpený medzi významnými drevinami ako strom okrasný ani nie 2 percentami. Sadí sa v parkoch na okrasné účely a niekedy ako uličný strom, pretože jeho tolerancia na znečistenie ovzdušia je vhodná na výsadbu v mestských oblastiach. Pre svoju toleranciu voči vetru sa často sadí v exponovaných oblastiach ako vetrolam. Ján Penička ml. ( prvý sprava) nevie odpovedať bývalému prezidentovi ligového Tatrana Prešov Vladimírovi Vargovi ( prvý zľava) prečo sa odtiaľstratili strom i čerstvý prameň. Ing. Ján Zekucia tíško v tej debate dodáva: „ Ale je dobré, že zdokumentujeme historicky presné miesto, kde prvé futbalové ihrisko Dudiniec bolo. Mnohí súčasníci nevedia, že tu vôbec niekedy nejaké ihrisko bolo“... | Foto: autor Informátoria

Každá čitateľská skupina môže tvorcom tejto stálej rubriky vytknúť všeličo. Ohlasy však nasvedčujú, že si na obsah Informatória zvykajú reprezentanti rôznych čitateľských skupín. Tú futbalovú nevynímajúc. Z brožovanej knižky Hokovce sa dozvedáme, že futbal v Hokovciach vznikol už v roku 1937 a pri jeho zrode tam bol aktívny aj vtedajší  učiteľ tamojšej školy Alexander Gramantik. Zo zostavy hráčov vtedajšieho mužstva Hokoviec z pohľadu futbalu Dudiniec by nás mohli zaujať mená  Jozefa Labudu a Gejzu Baloga, teda futbalistov, ktorí pochádzali z Dudiniec. Keďže v roku 1937  Dudince základnú školu nemali, lebo tá zanikla  školským rokom 1896/97, kedy odišiel po ročnom pôsobení v tom čase neveľkých Dudiniec, v ktorých žilo nie viac ako 140 obyvateľov, učiteľ Jozef Ludvik Kolesár. Okrem vzdelávacej ustanovizne nebol v tom čase v Dudinciach ani organizovaný futbal. 

V kronike Dudiniec sa prvá zmienka o futbale nachádza až na strane 87 zásluhou jedinej vety: „Športovci upriamili svoju pozornosť na ihrisko, kde sa odohrávali priateľské a majstrovské zápasy“. Išlo o kronikárske podchytenie histórie futbalu do roku 1966.

Tieto úvodné slová by nebolo správne chápať ako kritiku na autora kroniky,  Štefana Slančíka, ktorý prišiel bývať do Dudiniec v roku 1953 ako riaditeľ školy, lebo veľa historikov aj v najväčších krajinách sveta, nie to ešte v mestách, mestečkách či dedinách rôznych regiónov hľadalo dlho odpovede, kedy a kde, ale aj kto hral túto v súčasnosti najpopulárnejšiu hru sveta práve tam. 

Do obdobia pred našim letopočtom zachádzať z pohľadu futbalu nebudeme, lebo to by sme museli nasmerovať naše návraty až do Číny. Nebudeme sa zaoberať ani futbalom v Rakúsko – Uhorsku, lebo aj ono dlho zaostávalo v športovom vývoji za ostatnými európskymi krajinami. Tak o tom píše v prvom diele knihy Svet deväťdesiatich minút autorský kolektív Igor Mráz, Jindřich Pejchar, Josef Pondělík a František Žemla. V roku 1897 vyšlo v Prahe prvé samostatné vydanie futbalových pravidiel. Zo zaujímavých dátumov je možné spomenúť napríklad rok 1897, kedy sa na telovýchovných slávnostiach v Prešove zúčastnil aj prvý  futbalový klub Uhorska, budapeštiansky BTC. 

Ak berieme do úvahy, že už v 1937 hrali futbal chlapci aj z Dudiniec, aj keď za susednú obec, možno pokladať tento počin z hľadiska priblíženia dávnej histórie hry s „malým guľatým čudom“ na Honte za pomaly priekopnícke.

„ Dudince neboli futbalovými priekopníkmi na Honte. No prvý oficiálny futbalový klub v Dudinciach niesol názov Priekopník. Až neskôr ho premenovali na Slovan Dudince. A pýtate sa, kto stál pri zrode futbalu v našej, vtedy dedinke, ku ktorej ani Merovce nepatrili? Nuž isto Vojtech Havlata, ktorý mal za sebou strednú poľnohospodársku školu, bratia Ján a Juraj Ambrošovci, z nich jeden dokonca študoval školu vysokú, Ján Fabián – Dolný a jeho brat Juraj. Ale boli i pomocníci. A ak by sme mali písať mená a priezviská prvých futbalistov, ktorí reprezentovali Dudince tak nimi isto boli Vincent Bartoš, Ján Urban z Terian, Milan Kučera z Terian, Imrich Haluza z Meroviec, o ktorom starší chlapi, ktorí chodili pozerať na turnajové zápasy tvrdili, že bol pred II. svetovou vojnou i tesne po nej najlepším futbalistom Dudiniec,, možno ďalej už spomenutý Juraj Ambroš, Ján Fabián – Horný, možno aj 2 metre vysoký chlap, otec Jara. Ten potom dlhé roky dobre chytával za Dudince. Bol pokračovateľom brankárskeho rodu Fabiánovcov, lebo ďalším je Braňo, pre zmenu syn Jaroslava. Samozrejme, že tí chytávali až neskôr. 

Keďže sa Hokovce futbalovo rozpadli, na turnajoch za Dudince hrával aj Gejza Balog, Jozefa Labudu zabila mína či strela do hrude počas II. svetovej vojny niekde na Ukrajine. To presne, ale neviem. Do Dudiniec sa však z vojny domov nevrátil. Aj Michal Bodnár, v tom čase kvalitný futbalista, odišiel niekedy v 1948 roku do Ostravy a už naspäť do Dudiniec neprišiel, Futbal medzi prvými hral turnajovo Aj František Balogh. Áno, Dudince začali hrať futbalové turnaje hneď tesne po II. svetovej vojne a ihrisko  mali pod Klenom. Išlo o územie, kde je dnes lesopark, v ktorom sú cvičebné stroje Kúpeľov Dudince a.s,. 

Za turnajovými súpermi chodievali spomenutí na bicykloch, čo neskôr robievala aj generácia, za ktorú som hrával tiež“ – rozhovoril sa Ján Penička, ktorý uzrel svetlo sveta v dome pod číslom 49 v Dudinciach 16, októbra 1938. 

Starších futbalových pamätníkov v Dudinciach dnes niet. Ak by sme si mali analyticky čo – to overiť z výpovede spomínaného niekdajšieho obrancu najskôr Futbalového klubu Priekopník Dudince, neskôr Slovana Dudince čítaním Kroniky mesta Dudince do roku 1940 skutočne rodiny spomenutých futbalistov i funkcionárov žili v Dudinciach. 

Vo vojnových časoch veľa futbalu jeho milovníci ani v Dudinciach nenahrali, no existuje zápis z archívu Vojtecha Havlatu s podpisom funkcionára, ktorý potvrdzuje, že hneď po ukončení II. svetovej vojny začali turnajovým spôsobom futbalisti Dudiniec aktívne existovať znova. Futbalistov občas ekonomicky podporili i vtedajší mlynári obce, najskôr pán Víťaz a neskôr pán Cigľan, bývajúci za sebou v dome s popisným číslom 26 ( dvadsaťšesť). 

Náš sprievodca históriou futbalu Dudiniec, Ján Penička, sa s nami vybral 3. júna toho roku do priestranstiev lesoparku Búroš, aby nám ukázal, kde vlastne prvé ihrisko pre futbalistov v Dudinciach bolo, prezradil nám aké malo rozmery a v akých dresoch na ňom hrávali domáci milovníci futbalu. Cestou nám potvrdil, že hrebeň lesoparku Búroš bol hranicou Slovenska s Maďarskom a chodníkom pre financov( názov neskoršej pohraničnej stráže. Medzi vojakmi pohraničnej stráže z našej strany bol aj  bývalý vysoký funkcionár  ÚV KSČ, Vasiľ Biľak, ktorý chodieval na stravu k Zuzane Ambrožovej.

V Dudinciach o niekoľko desaťročí neskôr vybiehali na futbalový trávnik však aj veľké futbalové veličiny európskeho a svetového futbalu. Nepredbiehajme však.

 Kultúrna komisia MsÚ v Dudinciach, ale i viacerí pamätníci futbalovej hry v regióne Hont, medzi ktorých patria rozhodne aj už citovaný Ján Penička ml. a ešte zatiaľ nespomenutý Ing. Ján Zekucia, spolu s autorom tohto seriálu súhlasia s názorom českého futbalového odborníka Ladislava Valášeka, že futbal nie je len kopanie do lopty, ale ani pupkom sveta. 

Futbal však ponúka aj ľuďom Hontu možnosti k neuveriteľným každodenným radostiam a starostiam. Asi preto, že lesk a bieda patria k futbalu rovnako, ako lesk a bieda patria k životu vôbec. A tu sa núka ďalšia nepríjemná otázka. 

Poznáme každý z nás rodokmeň svojho rodu. Poznáme ho dobre aj so súvislosťami života? Pri návratoch k histórii futbalu Hontu a tým aj Dudiniec, s ktorými prakticky začíname, sa budeme snažiť odhaľovať tajomstvá futbalu v spojení so životom na Honte, ktoré sú svojim spôsobom niekedy nekonečné a niekedy možno až bláznivé. 

Viete si predstaviť ako napríklad bilo, alebo dnes bije skutočné futbalové srdce aktívneho futbalistu, bývalého futbalistu, funkcionára či iného zástupcu poslov spomenutej futbalovej mágie? V ďalšej kapitole o histórii a tajomstvách futbalu Dudiniec vám to ešte bližšie a konkrétnejšie priblížime.

Seriálom sprevádza Jozef Mazár