Vitajte v regióne Hont info@regionhont.sk

Futbal nie je ani v Slovenskej republike iba kopanie do lopty

02.6.2020 274 x

Úvodné foto: Z každého foto záberu sa dá vyčítať a analyzovať mnohé. Deťom na tréningu 28. mája toho roku elán a chuť trénovať poctivo, so zápalom pre zvyšovanie vlastnej futbalovej kvality nechýbali . Verme, nezrazia či nepodrazia ich nekompetentné a neetické závery SFZ k štruktúram futbalu naprieč celým Slovenskom. Rokovať sa práve o tom má, vraj, na najbližšom zasadnutí Výkonného výboru SFZ Uvidéme čo prinesie skutočnosť. | Foto: Marián Hudec

Štvrtková návšteva tréningu žiakov na krásnom trávniku Futbalového klubu Slovana Dudince a komunikácia s rodičmi, trénermi, ale i samotnými mladými chlapcami ma viedla vrátiť sa k prežitým dlhoročným skúsenostiam s futbalom samotným, ale i mimo neho. 

Nech mi čitateľ prepáči, že budem dosť osobný, ale nadviažem na názory, ktoré som počul od konca minuloročnej futbalovej jesene na viacerých veľkých i menších štadiónoch i mimo nich v Slovenskej republike,  Českej republike, tiež v blízkom i vzdialenejšom zahraničí. Preto titulok tohto článku špeciálne písaný najskôr len pre čitateľov Regiónu Hont, neskôr z dôvodu upozornenia podaktorými návštevníkmi Kúpeľov Dudince a.s., odoslaný aj pre internetové noviny Slovenský rozhľad. Ale aj tam, teda v Slovenskom rozhľade nie je titulok  zámerne nejednoznačný. 

Nejednoznačné sú na mnohých miestach názory na futbal a biznis, na futbalovú výchovu, na futbalové štruktúry a obyčaje v kluboch väčších i menších, na prácu licenčných agentov, hráčov samotných, ich trénerov, ale i samotných vášnivých priaznivcov futbalu, či ich odporcov. 

Tí, ktorí skutočne milujú futbal z lásky k tejto hre a nie k peniazom, ktoré sa vo futbale pohybujú ma najviac prinútili  k takej formulácii titulku i obsahu. I keď každému budem tvrdiť, že kvalitný futbal sa bez peňazí hrať nedá, ale tie, podľa mojej skromnej mienky, nesmú byť prvoradé. Prvoradý musí byť systém a poriadok aj vo futbalovej práci!

Mnohí z čitateľov vedia, že futbal podnecuje vášeň, vlastnú fantáziu i vlastné predstavy u tých, ktorí ho skutočne z hĺbky srdca milujú pre jeho krásu a nenapodobniteľnosť do tak veľkej šírky, že každý jedinec do tejto aktivity môže svoje osobné zážitky i ambície triediť, vrstviť, vysvetľovať a presviedčať i sám seba, akou je futbal veľmocou a v nej aké má práve on, ktorý dostáva priestor svojim približovaním svojho poznania, svojich skúseností, svojej kultúrno – spoločenskej vyspelosti a historického poznania, ale i jeho pravidiel a stanov využívať toto všetko aj na prípadné možné provokácie. 

Ako publicista mám vo svojom takmer päťdesiatročnom archíve uchované mnohé viac či menej zažltnuté názory mnohých ľudí, futbalových „šíbrov“, hráčov funkcionárov rôznych klubov, futbalových rozhodcov, trénerov i skvelých a nenapodobniteľných či nezastupiteľných fanúšikov.

V spomenutý  28. májový štvrtok toho roku mi pribudli ďalšie. Už po príchode do samotných priestranstiev štadióna Dudiniec musí úprimný priaznivec futbalového detailu spozornieť. Prečo? Trávniky i upravené priestranstvá, umiestnené reklamy a hlavne nádherné prostredie celou svojou šírkou a prírodnou ozdobou ponúka predpoklad tvrdenia, že tento športovo – spoločenský komplex má svojho gazdu. 

Do kabín som, síce nešiel, ale dozvedel som sa, že aj vnútro vonia čistotou a poriadkom. Preto som si dovolil zapísať aj v ten deň prvú vážnu otázku do redakčného bloku: Aká je čistota, tá vnútorná , funkcionárska? Napríklad u funkcionárov Ústrednej ligovej komisie SFZ, ktorá sa prostredníctvom vyjadrení podaktorých svojich členov v médiách pasuje do úlohy spasiteľov slovenského futbalu. Teda aj futbalu malých mestečiek či obcí slovenského vidieka. Napriek tomu, že na to nemá právo ani oporu v žiadnych stanovách! Napriek tomu, že podaktorí jej členovia futbalovou odbornosťou nevoňajú ani na diaľku. Diletantstvom áno. Toto podaktorí prostredníctvom médií demonštrovali skvele. Isto viacerí z nich, bez urážky,  nepoznajú futbal slovenského vidieka ani z rýchlika. Také slová som o ich vyjadreniach počul dávnejšie predtým na mnohých miestach Slovenskej republiky, ktorú mám dostatočne aj komunikáciou o futbale precestovanú. Preto aj pre moju osobu vyhlásenia o záveroch pre náš slovenský futbal vyznievajú tak pre amatérsky, ale aj profesionálny futbal poriadne neodborne, zavádzajúco a nepravdivo či neokrôchane.

Už mesiace predtým, než som sa rozhodol tento článok napísať  som si v Bardejove, Lipanoch, Prešove, na  Horehroní, ale  i Žiline, Dunajskej Strede , MFK Dukla Banská Bystrica, Liptovskom Hrádku,  Liptovskom Mikuláši, Skalici i inde zapísal, že každý má svoje klubové predstavy a svoj klubový štýl práce, svoje ciele a svoje postavenie i vážnosť, alebo i pocit odstrčenosti od potreby v slovenskom futbale. Súčasný rozmer práce  Ústrednej ligovej komisie SFZ ( ďalej ÚLK – pozn. autora článku) neobsahuje nielen domácu kvalitu z pohľadu etiky k celému slovenskému futbalovému hnutiu, ale ani realizáciu  nadnárodnej rovnoprávnosti.

Ostáva veriť, že pohľady na závery praktík podaktorých jej členov, ktoré verejne v slovenských médiách prezentovali ako pravdy si neosvojí Výkonný výbor SFZ pre ďalšie pôsobenie prijatím nepragmatických záverov v štruktúrach SZF. Uvediem na príkladoch prečo? 

Aj na spomenutom tréningu som sa opýtal napríklad podaktorých rodičov ako sa im javí postoj  pôsobenia a priblíženia konštatovaní ÚLK  z pohľadu zvyšovania ďalšej kvality futbalu detí, trénerov i funkcionárov v mestečkách a obciach slovenského vidieka? 

Roman Jelok, ktorý motivoval a oživil futbal detí v Dudinciach ešte pred takmer desaťročím sa vyjadril takto:

„ Vážime si každú pomoc. Konkrétne aj zástupcu hráčov, profesionálov, pána Tomáša Medveďa na našom turnaji pre deti v našom  malom kúpeľnom mestečku. Pomoc zo strany ÚLK ani SFZ v pozitívnom praktickom zmysle nepociťujeme žiadnu. Pomáha nám vedenie nášho kúpeľného mestečka, tunajšie Kúpele Dudince a.s., a zopár jednotlivcov, podnikateľov či dobrovoľných funkcionárov. Oceňujeme snahu viacerých rodičov z Dudiniec, spoluprácu s mestom Dudince i podaktorými rodičmi napríklad z Túroviec, Šiah, Terian, Hontianskych Moraviec a pod., ktorí prídu s deťmi na naše tréningy. Náš klub Slovan Dudince sa prostredníctvom tréningov snaží učiť ich futbalové ratolesti základom abecedy z futbalu, mám na mysli trebárs nácvik herných situácii ovládania svojich pohybov s loptou deťmi či nárast rýchlosti. Zvyšovanie obratnosti s loptou i mimo nej ak sú na hracej ploche zapojení do akcie, ale trebárs aj preberania a spracovania prihrávok od spoluhráča v útočnej akcii či rozohrávkou v strede poľa. Chýba nám však veľmi etika komunikácie, praktickej, dlhodobej, koncepčnej pri výchove detí s vedením futbalu, ale nebránime sa ani komunikácii i so spomenuteou ÚLK ak sa už pasuje mediálne do takej pozície. Neverím však, že na to majú súčasní členovia ÚLK právo i schopnosti a páni zo súčasného vedenia SFZ sú pre náš vidiecky klub z pohľadu etiky i ekonomických činností spolupráce nulovými pomocníkmi ak nechcem použiť ešte tvrdšie slová. Slovenský futbalový vidiek v tomto smere tápa. Kluby živoria v mnohých smeroch práve ich nezmyselne prijímanými závermi, o ktorých naprieč celým futbalovým slovenskom roky nediskutuje. Taká je pravda.“ 

Podobne by som mohol citovať takto i iných z iných miest či dedín a nielen z Hontu. V Dudinciach však hodno pochváliť chlapcov samotných, od tých najnižších ročníkov, počínajúc už prípravkou ako vedia prežívať kvalitu tréningového procesu na kvalitnej trávnatej ploche. Sledovali sme ich možno dvadsiatich v priestore, ktorý by im zásluhou malebnej prírody i starostlivosti hospodára Toldu a ďalších funkcionárov FK Slovan Dudince o hracie plochy mohli závidieť i mnohé ligové luby dospelých. 

„ Problémom je cestovanie detí za zápasmi. K jedinému zápasu cestujú napríklad 13 roční chlapci z Dudiniec a okolia aj vyše 200 km. Viac sa nacestujú, než si zahrajú samotný zápas. A dôvod? Zlé organizačné štruktúry futbalu detí zo strany SFZ“ - vysvetlil mi jeden z rodičov,  ktorý hral počas svojej futbalovej kariéry IV. A V. ligu dospelých. Pri Žiline. 

„ Za podstatnejšie pokladám, že tu v Dudinciach pracujú s futbalovými deťmi skvele. V centre pozornosti je kvalitná tréningová činnosť. Pozrite sa len na tú tvorivosť v nácviku útoku s loptou, na vyžadovanie správneho preberania lopty chlapcom či dievčatkom priamo na ihrisku. Tréner Miroslav Žirko má svoje bohaté pedagogické skúsenosti ako učiteľ matematiky, teraz je dokonca triednym učiteľom môjho syna a sám hrával futbalovú ligu v maďarskom Váci. Má trénerský preukaz a hlavne má úžasne rád futbal a deti. Vie kedy a ako sa ktorému dieťaťu prihovoriť, ako oceniť jeho snahu počas vydarenej akcie, ako ho upozorniť na prípadné opakovanie chyby v práci s loptou.“  Tak sa zapojila sa do hovoru mamička Meňušová, z Hontianskych Trstian, ktorá je tiež doma v oblasti pedagogiky. Jej starší syn sa snaží uplatniť v ligovom doraste MFK Dukla Banská Bystrica a čudoval som sa ako ona, žena, matka dobre pozná históriu i starosti či ťažkosti tohto klubu, ale i prednosti v tréningovom procese Do Dudiniec vozí na tréningy mladšieho syna Matúša. 

Všimli sme si, že spolu  s Bernadorom Michalovičom zo Šiah, Michaelou Hudecovou z toho istého mestečka na Honte, v ktorom sa do futbalu narodil aj slávny bombardér Ladislav Kubala, neskôr futbalista slávnej Barcelony či ako výnimočný futbalista i človek aj ako reprezentant troch štátnych reprezentácií ( československej, maďarskej a španielskej), ale i ďalšími sa snažia čo najviac zobrať z upozornení i ukážok od  spomenutého Miroslava Žirku. 

„V obrannej fáze musíš obsadzovať voľného protihráča a snaž sa mu čistým spôsobom odobrať stále loptu“, kričí práve pedagóg, bývalý skvelý futbalista, otec a vychovávateľ v jednej osobe, dnes už takmer šesťdesiatnik Miroslav Žirko na ďalšieho, ktorý bráni maličkého a hnitého Gregora Jambora v útočnom prieniku. Potom tréning na chvíľu preruší, dá chlapcom pauzu na občerstvenie a v skupinovom nácviku postupného útoku mení posty jednotlivých chlapcov. Rodičia Anita Hudecová a Marián Hudec, mimochodom tiež zo Šiah pristúpia k svojim ratolestiam, aby ich skontrolovali z bližšej vzdialenosti koľko upil z vopred pripraveného nápoja, každý zo svojej fľaše.

„ Dnes musíme dbať na hygienu, ale rovnako na spôsob komunikácie. Nemôžu sa tu tí šikovnejší vyvyšovať nad snaživými, ale menej talentovanými. To nedovolí ani Roman, ale ani ja. My sa aj tak v praxi snažíme spájať pre dobro a krásu futbalu“ - zareaguje pán Žirko, keď sa ho pýtam otázkami na popisované skutočnosti. Obďaleč sediaci a načúvajúci ďalší otecko, Vladimír Zekucia, mimochodom majster Československa v kategórii atletických družstiev ako člen Športového gymnázia Banská Bystrica, keď sám bol mladším dorastencom sa hneď po prerušení krátkej prestávky zapojil do debaty svojim názorom: 

“Zdá sa, čaká nás ťažká futbalová a nielen futbalová doba. Koronavírus narobil veľa starostí, ale na mnohé upozornil. Aj teraz s tým našim slovenským futbalom. Na čo sa idú tí tam hore vyhovárať? Veď z vedenia SFZ poznáme tu dole v hnutí funkcionárov iba mnohými nezmyselnými výrokmi. Pred pár rokmi tí istí menili štruktúry III. ligy, teraz idú robiť to, čo tu predtým bolo dávno funkčné a čo zmenili. Akí to funkcionári? Na čo sa hrajú? Kde sú medailové umiestnenia mládežníkov i dospelých z prestížnych podujatí? Čo zas vymyslia pre chudobný a v súčasnosti na vlastné sily odkázaný slovenský futbalový vidiek? Toto sa pýtajte pánov tam hore aj vy, redaktori.“

Takže iba čriepky z jednej návštevy jedného tréningu. Úryvkovité. Ale písané ako cez kopirák. Iste aj čitateľom Regiónu Hont priblížime závery Výkonného výboru SFZ z pohľadu organizovania kvality futbalovej hry naprieč celým Slovenskom. 

Toto je prológ pripravovaného seriálu iným internetovým magazínom na tému: Futbal nie je iba kopaním do lopty, ale ani pupkom sveta!“ 

Ľudovít Štúr, najväčší Slovák a národovec 19. storočia skvelý novinár podčiarkoval prečo musí novinár udržiavať bezprostredné komunikačné spojenie so životom slovenských dedín a miest, prečo nesmie pochlebovať kabinetnej politike na všetkých stupňoch nášho života, ale snažiť sa o všetkom pravdivo, slušne východiskovo komunikovať pre drobnú  širokú pospolitosť, ktorá chce tvoriť a tvorila veľké hodnoty našich slovanských národov, zvlášť slovenského národa. Aj v komunikácii so svetom. Nakoniec, tie náčrty v Informatóriu Regiónu Hont zatiaľ iba stručne publikované, sú viac ako svedectvom dnešnej potreby takej komunikácie.

Aj tam som si dovolil použiť Štúrovú myšlienku, že Štúrovi sa podarilo spájať takou komunikáciou vďaka jeho erudovanosti ideovo – politické zásady s praktickou a nepokrivenou ľudovovýchovou v procese národnoobrannej práce. Dnešný koronavírus pospájaný s rôznorodosťou uplatňovaných publicistických praktík si nastúpenie takej publicistiky v každom médiu doslova vyžaduje.